Stefan Kürti´s Astro Web

Zoznámte sa s ... Terry Lovejoy

Lovec komét od protinožcov

Vášeň pre kométy pravdepodobne zdedil po svojej babke, ktorá videla Halleyho kométu pri dvoch návratoch. Niet divu, že túžil objaviť vlastnú. A objavil. Kreutzove kométy mu priniesli celosvetové uznanie dokonca dvakrát. Najprv v roku 1999, keď ako prvý amatér objavil SOHO kométy na snímkach z vesmírnej sondy. A nedávno pridal pozemský objav ďalšej kométy Kreutzovej skupiny, C/2011 W3. Lovec komét od protinožcov, Terry Lovejoy.

Na diskusnom fóre amatérskych astronómov Austrálie a Nového Zélandu "Ice in Space" ťa poznajú pod menom Comet Guy, čo by sa dalo preložiť ako Kometárny chlapík. Nie je to však len formálne meno, tvojou veľkou vášňou sú kométy a si skutočný objaviteľ komét. Napriek tomu máš civilné zamestnanie. Čím sa živíš?

Som informačný technológ vo vzdelávacej inštitúcii. Vediem malú skupinu kolegov a zabezpečujeme prevádzku počítačovej siete a zálohovanie dát (celkom okolo 600 serverov).

Ako si "objavil" astronómiu?

Bolo to v polovici 70-tych rokov, keď mi otec cez 60 mm ďalekohľad Unitron ukázal planéty. Videl som i pár slnečných zatmení, ktoré ešte vystupňovali môj záujem. A vášeň pre kométy asi pochádza zo spomienok mojej babky na Halleyho kométu z roku 1910 (pozorovala ju tiež pri návrate v roku 1986). Koncom 70-tych rokov bolo ťažké získať aktuálne informácie o nových kométach a bolo frustrujúce dočítať sa o jasných kométach s odstupom niekoľkých mesiacov. Až koncom 80-tych rokov sa mi podarilo pozorovať dve periodické kométy, Tuttle a Stephan-Oterma. Bol som fascinovaný možnosťou pozorovať ich pohyb a boli relatívne jasné v porovnaní s väčšinou objektov ďalekého vesmíru.

    Foto: J. Dunphy

Hovoríš, že astronómia ťa zaujíma od detstva. Nenapadlo ti ísť študovať astronómiu a stať sa profesionálom?

Rozmýšľal som o tom, ale rozhodol som sa inak, keďže som chcel také povolanie, kde je vždy veľa možností uplatnenia. Navyše to čo robím, je vášeň a nie som si istý, či by pracovné povinnosti a stresové situácie v práci mohli prinášať potešenie.

Tvoj záujem o kométy zosilnel po tom, čo si sledoval kométu Tuttle v zime 1980, kedy dosiahla takmer 7. magnitúdu a bola ľahkým cieľom pre malé teleskopy. Akým ďalekohľadom si ju vtedy pozoroval?

Bol to 20 cm F6 zrkadlový ďalekohľad na paralaktickej montáži. Používal som starý 25 mm okulár typu Unitron Kellner, čo mi dávalo 50-násobné zväčšenie a možnosť pozorovať kométy do 12. magnitúdy.

Spomenieš si na svoj prvý pokus objaviť kométu?

V skutočnosti som sa lovom komét vážnejšie nezaoberal až do objavu SOHO komét v roku 1999. Ale v polovici 80-tych rokov som to trocha skúšal 20 cm ďalekohľadom s 50-násobným zväčšením. Koncom 80-tych rokov som vypracoval vyhľadávacie mapky pre niekoľko komét Kreutzovej skupiny pre dnes už zaniknutú Austrálsku kometárnu sekciu. V tom čase vyvolali tieto kométy veľký záujem záplavou objavov z družíc Solwind a SMM (Solar Maximum Mission). To vzbudilo domnienku, že sa blíži jasnejší objekt.

Sonda SOHO (Solar and Heliospheric Observatory) vypustená koncom roku 1995 bola určená na pozorovanie Slnka. Nikto nepredpokladal, že sa z nej stane najúspešnejší objaviteľ komét v histórii s viac než 2100 objavmi. Novú éru v objavovaní komét si začal ty v lete 1999. Ako si sa vlastne dozvedel a tejto možnosti?

Inšpirovali ma zábery kométy C/1996 B2 (Hyakutake) v roku 1996 zverejnené na internete, keď kométa prechádzala zorným poľom C3 koronografu sondy SOHO. Hľadať som začal v polovici roka 1999 a čoskoro som našiel niekoľko komét. Prekvapujúce bolo, že v tom čase nikto mimo pracovníkov riadiaceho strediska SOHO tieto zábery nesledoval!

    Foto: SOHO

Stal si sa prvým lovcom SOHO komét a počas niekoľkých týždňov si objavil 4 kométy (SOHO-74, 75, 80 a 84) ako prvý amatér v lete 1999. Inšpiroval si mnohých ďalších, ale po 11 objavoch si s tým skončil. Prečo?

Dôvodom bola narastajúca konkurencia a okrem toho som zistil, že stať sa objaviteľom bolo ťažké, nakoľko ľudia nahlasovali nové kométy na základe troch, či dokonca dvoch pozícií. To malo za následok obrovské množstvo falošných poplachov, čo znamenalo omnoho viac práce pri vyhodnocovaní a vždy som mal obavy, či nahlasujem reálny objekt. V súčasnosti sú hlásenia kontrolované skúsenejšími lovcami a zdá sa, že k omylom dochádza teraz zriedkakedy. Mnohí lovci SOHO komét venujú hľadaniu obrovské množstvo svojho voľného času a prispievajú veľkou mierou k našim poznatkom o kométach.

Dva roky pred tým, v roku 1997, si precestoval tisícky kilometrov, aby si zahliadol jasnú kométu Hale-Bopp. Tá bola jednou z najjasnejších komét 90-tych rokov. Nanešťastie nebola z Austrálie veľmi dobre pozorovateľná, tak si preletel Tichý oceán, aby si ju mohol sledovať za lepších podmienok z USA. Splnila táto cesta tvoje očakávania?

Áno, bolo to perfektné. Kométa Hale-Bopp bola úžasná, najmä pri pohľade cez binokulár, a dokonca bola viditeľná voľným okom i z vysvietených miest.

Bola to tvoja jedinná cesta do zahraničia kvôli astronómii?

Áno. Bola to výnimočná udalosť, ktorú som nemohol vynechať.

Mnohí astronómovia žijúci v Európe túžia navštíviť Austráliu, aby sa mohli pokochať objektmi južnej oblohy, ktorá je pre teba samozrejmosťou. Je podobne atraktívna pre teba severná obloha?

Samozrejme, existuje istá závisť! Objekty ako M 51 a M 31 sú viditeľné v Austrálii nízko nad obzorom a bol to ozaj pekný pohľad na tieto objekty vysoko nad hlavou. Takisto bolo vzrušujúce pozorovať Veľkú a Malú medvedicu, ktoré sú príliš ďaleko na severe, aby boli z Austrálie dobre viditeľné (ak vôbec).

Pre tých, ktorých koníčkom je astronómia a plánujú cestu do Austrálie, čo by mali podľa teba určite navštíviť?

Rozhodne by som im odporúčal navštíviť niektoré stretnutie amatérskych astronómov (napr. Astrofest v Lostocku), kde budú mať šancu pozorovať južnú oblohu spod tmavej oblohy rôznymi ďalekohľadmi. Okrem toho Coonabarabran sa javí ako raj pre astronómov, s observatóriom Siding Springs a možnosťami na ubytovanie a pobyt návštevníkov.

V roku 1994 si sa zoznámil s CCD technológiou a neskôr si zhotovil svoju vlastnú CCD kameru. Rozoznal si prednosti novej technológie pre astrofotografiu a tiež na hľadanie komét, len ešte nenastal ten správny čas ...

Skutočne som musel čakať, až bude táto technológia dostupná v prijateľnej cene. Cítil som, že CCD technológia je potrebná kvôli schopnosti zachytiť slabšie objekty a bol som nešťastný pri používaní klasického filmu, keďže to bolo spojené s vyvolávaním množstva negatívov. Problémom CCD kamier bolo i to, že senzory už aj malého formátu boli drahé a ja som jednoducho na ne nemal peniaze.

Tú noc som vyliezol na strechu so statívom a novučičkým foťákom 300D s teleobjektívom. Urobil som zopár záberov a na moje prekvapenie na zložených snímkach bola kométa! V binokulári 15x80 som nevidel nič. Našťastie prišli tri jasné noci za sebou a podarilo sa mi získať dostatočný počet záberov a pozícií kométy na výpočet dráhy a kométa bola oficiálne ohlásená ako C/2004 F4.

O tomto spôsobe hľadania komét som uvažoval už pred touto udalosťou a už som poznal potenciál zrkadlovky na základe snímok, ktoré získali ďalší amatéri fotoaparátom Canon 10D.

V máji 2004 si začal systematický lov a po viac než 1400 hodinách fotografovania si našiel svoju prvú kométu - C/2007 E2 v marci 2007. Čo ťa napadlo ako prvé, keď si zazrel túžobne očakávaný objekt?

Neevidoval som čas strávený hľadaním, ale bolo to veľa hodín a 1400 je odhad. Keď som našiel C/2007 E2, mal som hrejivý pocit a bolo ťažké zachovať si chladnú hlavu. Doporučujem každému mať pripravený písomný zoznam krokov pre prípad objavu kométy. Je dôležité mať pozorovanie z druhej noci, prv než skontaktuješ ostatných - hoci v tomto prípade teleso bolo jednoznačné na všetkých záberoch a pohybovalo sa rovnomerne, tak som skontaktoval zopár ľudí už po prvej noci.

   
Foto: P. Delinčák

Prešli len dva mesiace a 26. mája 2007 si našiel svoju druhú kométu C/2007 K5. Stalo sa to takmer na deň presne dva roky po spustení "poľovačky". Bol to rovnaký pocit ako pri prvom objave v marci?

Pri C/2007 K5 bolo vzrušenie rozhodne menšie, keďže celý proces som absolvoval len dva mesiace predtým. Avšak pri C/2011 W3 to bolo podobné ako prvýkrát, veď to bolo štyri a pol roka od posledného objavu!

Dve upravené digitálne zrkadlovky, Canon 300D and Canon 350D pripevnené na statív ti v roku 2007 priniesli objavy dvoch komét. Následne po dvoch rokoch ďalšieho pravidelného snímania oblohy si sa rozhodol zmeniť používané prístroje. Prečo?

Dôvodom bolo zlepšenie citlivosti prechodom na monochromatickú kameru a svetelnejší optický systém. Okrem toho kalibrované snímky pri chladenej kamere dávajú kvalitnejší obraz a vďaka tomu je identifikácia jednoduchšia. Výhoda farebnej fotografie spočíva v tom, že kométy sa dajú ľahšie rozpoznať pre ich typický modrý či zelený odtieň. Navyše som začal využívať GOTO systém, čo poskytuje ešte väčšiu flexibilitu v práci.

       
Foto: T. Lovejoy
Tvoje súčasné vybavenie je 20 cm ďalekohľad typu Schmidt-Cassegrain doplnený korekčným optickým systémom HyperStar a CCD kamerou QHY9. Aké sú výhody tejto zostavy v porovaní so zrkadlovkami?

Keďže teraz používam GOTO systém, môžem sa posúvať v deklinácii i v rektascenzii, kým predtým to bolo možné len v rektascenzii. Prostredníctvom kamery QHY9 dosiahnem rovnakú limitnú jasnosť už štvrtinovou expozičnou dobou. Navyše HyperStar je oveľa citlivejší ako teleobjektív 200 mm s f2,8. Čistý zisk je približne jedna magnitúda navyše pre rovnako veľké hviezdne pole.

Foto: T. Lovejoy      

Počas jednej noci nasnímaš viac než 200 hviezdnych polí. Stíhaš ráno prezrieť snímky, keď musíš byť v práci o deviatej?

Zvyčajne snímky ráno nekontrolujem, tie ma čakajú v počítači na prezeranie až večer, keď sa vrátim z práce.

V ére bez osobných počítačov si spracovanie napozorovaného materiálu vyžadovalo niekoľko hodín. Dnes stačí zopár kliknutí myšou a je to hotové. Aj napriek tomu to však nebude vecou niekoľkých minút, môžeš popísať svoj postup?

Snímky vyhodnocujem v programe IRIS 5.59, používam skript vytvorený programom, ktorý ovláda aj ďalekohľad a získavanie snímkov. Zábery sa skalibrujú a uložia. Astrometriu nerobím, pokiaľ nie je na zábere niečo podozrivé. Snímky stále prezerám manuálne, pričom prehliadka jedného poľa trvá najviac 60 sekúnd. Doteraz som nenašiel detekčný softvér, ktorý by prevyšoval, či aspoň dosahoval schopnosť ľudského oka pri rozpoznaní komét, hoci niektorí amatéri na tom pracujú a tak budem pokračovať v zaužívanom spôsobe i naďalej.

Takmer dva roky si pozoroval s novým vybavením, kým si našiel svoju tretiu kométu. Jedno príslovie hovorí, že trpezlivosť ruže prináša, v tvojom prípade bola odmenou nová kométa a nie hociaká - z Kreutzovej rodiny komét. Hoci spočiatku si ju považoval za optický kaz ...

Áno, súhlasím, hoci si myslím, že počasie v posledných rokoch bolo dosť zlé a dalo sa objaviť len málo komét.

Dúfal si v kútiku duše, že táto kométa bude iná ako väčšina SOHO komét a prežije tesné priblíženie k Slnku?

Áno, tajne som dúfal, že kométa prežije, hoci som tomu sám neveril.

Foto: T.Lovejoy

Napadlo ti, že sa kométa vyvinie do takého prekrásneho tvaru?

Myslel som si, že ak aj prežije, budeme vidieť len slabý pozostatok chvosta. To, čo sme napokon videli, ďaleko prevýšilo moje očakávania.

Objavil si ju na CCD zábere, o niekoľko dní neskôr si ju pozoroval vizuálne cez svoj Dobson, sledoval si jej dráhu na záberoch sondy SOHO a po jej prekvapujúcom prežití si ju napokon pozoroval voľným okom. Ktorý pohľad na kométu potešil najviac?

Chcel som kométu vidieť na vlastné oči, teda pohľad cez Dobsona by ma uspokojil, ak by kométa neprežila. Ale keďže po prechode perihéliom nám predviedla úžasné divadlo, niet pochýb, že pozorovanie 23. decembra bolo to najviac potešujúce.

Tvoja tretia kométa, označovaná aj Veľká vianočná kométa 2011, ponúkla astronómom najvzrušujúcejšie okamihy v závere roka. S približujúcimi sa Vianocami sa mnohí z nás každé ráno stále viac tešili na nové úchvatné obrázky kométy ...

Foto: P. Haese      

Foto: R. Vavra       

   
Foto: C. Legg                                        Foto: A. Cherney           

Kométa Lovejoy (C/2011 W3) vychádza nad Západnou Austráliou (21.12.2011)
autor Colin Legg databáza Vimeo.

Máš obľúbený citát na astronomickú tému?

Slávny lovec komét z 19. storočia, Lewis Swift, povedal: "Nemôžeš objaviť kométu, pokiaľ spíš v posteli". Teraz sa mi to zdá úsmevné, veď minimálne dve kométy boli nasnímané kým som spal.

Ktoré kométy máš na mysli?

C/2007 E2 and C/2011 W3C.

Českí amatérski astronómovia používajú výraz "7 perál astronómie" pre veľkolepé udalosti, ktoré by chceli zažiť. Za perly považujú: úplné zatmenie Slnka, zatmenie Mesiaca, polárnu žiaru, prechod Venuše pred slnečným diskom, jasnú kométu, meteorický dážď a výbuch supernovy. Čo by tvorilo tvojich sedem perál?

Úplné zatmenie Slnka, jasná polárna žiara, meteorický dážď, jasná kométa, pohľad na Mesiac cez veľký ďalekohľad, Saturn cez veľký ďalekohľad a úplné zatmenie Mesiaca, v takomto poradí!

Tešíš sa na zatmenie Slnka, ktoré bude v novembri v Cairns?

Samozrejme, budem tam.

Thornlands, Brisbane - Nové Zámky, 25. jan. 2012