Konštruktér teleskopov a lovec komét z Krymu
Lepší objav ako kométa nemôže byť!
Gennadij Borisov
Príbehy o vzdialených planétach ho priviedli k astronómii. Uchvátilo ho poznanie, že aj
sám môže skonštruovať ďalekohľad. Hoci vyštudoval astronómiu, vzdal sa vedeckej kariéry
a začal zhotovovať teleskopy. Nespokojnosť s výsledkom ho neustále poháňala ďalej,
túžil vytvoriť dokonalý prístroj. Najprv len na fotografovanie oblohy, neskôr na hľadanie
komét. A dokázal to. Objaviteľ prvej medzihviezdnej kométy,
Gennadij Borisov.
Kedy si sa začal zaujímať o astronómiu?
Astronómia ma zaujala už v detstve. Ako 12-13 ročný som začal čítať knihy a časopisy o astronómii. Očarili ma vedecko-fantastické filmy a prečítal som veľa kníh o cestách k neznámym planétam. Odtiaľ bol už len krok k pozorovaniu hviezd.
Vo veku 14 - 15 rokov som začal vyrábať malé ďalekohľady z dostupnej optiky. Boli veľmi jednoduché a dávali nekvalitný obraz. Ale stretol som chlapíka, ktorý mi ukázal ako brúsiť zrkadlá pre teleskopy a bol som uchvátený. Začal som vyrábať zrkadlá, trávil som tým veľa času. Všetko som to robil doma, dokonca som varil aj leštiacu živicu.
Tak som si zhotovil jednoduchý ďalekohľad systému Newton s priemerom 130 mm. Následne som začal brúsiť väčšie a väčšie zrkadlá. Výsledkom bolo zrkadlo o priemere 265 mm. Vojenská služba a štúdium na Moskovskej univerzite mi však neumožnili dokončiť prácu na teleskope. Takže zostal nedokončený.
Prečo si sa rozhodol pre štúdium astronómie?
Astronómia bola mojím hlavným koníčkom a nevedel som si predstaviť, že by som sa jej v budúcnosti nevenoval. Preto som sa rozhodol pre štúdium na Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova.
Kde si začal pracovať po absolvovaní školy?
Po ukončení univerzity som dostal prácu v Krymskom laboratóriu v Naučnom, ktorý patrí pod Šternbergov astronomický inštitút (známym pod skratkou GAIŠ). Najprv som skúmal blízke binárne hviezdy, konkrétne kataklizmické premenné. Písal som články do vedeckých časopisov a venoval som sa tiež výrobe a modernizácii fotometrov.
Postupne sa môj záujem presmeroval na optiku. Mali sme malú dielňu. Tam som zhotovoval optiku pre ďalekohľady, ktoré boli neskôr inštalované v mnohých observatóriách.
Po roku 2000 som nakoniec úplne prestal pozorovať na prístrojoch GAIŠ a venoval som sa výlučne výrobe ďalekohľadov. Preto som sa z funkcie vedeckého pracovníka presunul na pozíciu technika. Teraz vo všeobecnosti pracujem na polovičný úväzok ako inžinier. Pomáham pri modernizácii teleskopov.
V 90. rokoch si sa vo voľnom čase začal venovať astrofotografii. Aké objekty si fotografoval najradšej?
Začínal som s fotografovaním planét na fotografický film. Môžeš si predstaviť, aké to boli nekvalitné snímky. Obdivoval som fotografie z profesionálnych observatórií a túžil som nafotiť rovnaké. Uvažoval som ako docieliť lepšie výsledky. Až keď som začal používať ďalekohľad s väčším priemerom a s lepšou svetelnosťou, mohol som zacieliť na hmloviny, galaxie a hviezdokopy. V rokoch 1996 - 1997 prišli dve jasné kométy Hyakutake (C/1996 B2) a Hale-Bopp (C/1995 O1) a skúšal som ich fotografovať. Zapáčilo sa mi to. Fotil som kométy zopár rokov, kým som prišiel na to, že už ma neuspokojuje samotné fotografovanie, chcel som kométy objavovať. Nafotené negatívy som prezeral blinkkomparátorom, žiaľ žiadnu kométu som nenašiel. V roku 2008 som začal používať digitálnu zrkadlovku Canon 5D. A to znamenalo dovtedy netušené možnosti v zobrazovaní hviezdnej oblohy ako aj v spracovaní pozorovaní.
Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu skonštruovať špeciálny teleskop na hľadanie komét?
Zistil som, že zobrazenie difúznych objektov na klasický fotografický film závisí na svetelnosti použitého prístroja. Čím svetelnejší teleskop, tým lepší obraz hmloviny. Na mojich prvých fotkách sa hmloviny zobrazovali nekvalitne. Zašiel som za kolegom optikom, Valerijom Terebižom, a spýtal sa ho, ako mám zvýšiť svetelnosť môjho vybavenia. Navrhol teleskop s lepšou svetelnosťou, ja som potom vybrúsil zrkadlo a skonštruoval nový ďalekohľad. S jeho výkonom som nebol spokojný, prístroj som predal. Opäť som šiel za ním, že chcem ešte lepšiu svetelnosť a on navrhol nové riešenie. Tak som zostrojil viacero ďalekohľadov rôznych typov, až kým som sa dopracoval k prístroju, ktorý spĺňal moje očakávania. Celkovo ich bolo 20-30 a dnes nimi pozorujú po celom svete. Až v roku 2010, keď som spojil svetelný ďalekohľad a CCD kameru, začal som byť spokojný s dosahovanými výsledkami.
Kde si hľadal inšpiráciu, mal si nejaký vzor?
Spočiatku som nemal žiadny systém. Radil som sa Timurom Kryačkom a Leonidom Eleninom, obaja sa venovali hľadaniu komét. No a preštudoval som všetky dostupné knihy a časopisy.
Odkiaľ si pozoroval?
Kedže som pracoval pre Krymské astrofyzikálne observatórium (Crimean Astrophysical Observatory), moje vybavenie som mal namontované v areáli observatória. Na lov komét som začal používať dva identické teleskopy, ktoré som nazval GENON.
Aké boli parametre tohto ďalekohľadu?
Teleskop GENON mal priemer zrkadla 20 cm, zorné pole bolo 7x7 oblúkových stupňov a pri 5 minútovej expozícii som dosiahol 19. magnitúdu v zenite. Na horizonte som takto zachytil kométy do 16,5 magnitúdy, slabšie už nie. S týmto vybavením som objavil svoje prvé dve kométy C/2013 N4 a C/2013 V2.
Pamätáš sa na pocit, keď si našiel svoju prvú kométu C/2013 N4?
To bola eufória. Bolo to nadránom 8. júla 2013, počas rusko-ukrajinského stretnutia amatérskych astronómov „Južná noc“, ktoré sa konalo v areáli Krymského astrofyzikálneho observatória. A pamätám sa, že som zobudil manželku: „Objavil som kométu!“ Bola samozrejme tiež nadšená.
Nemohol som spať, sledoval som MPC, či ju budú pozorovať aj iní. Bol to môj prvý objav a vtedy som nevedel ako správne nahlásiť novú kométu. Odoslal som svoje pozorovanie, ale MPC to neprijalo. Tak som zatelefonoval Leonidovi Eleninovi. On mi poradil, v akej podobe a aké údaje treba zaslať v správe. Moje opravené hlásenie akceptovali až na druhý deň. Správa o novej kométe sa rýchlo rozšírila medzi účastníkmi prebiehajúceho stretnutia a vďaka tomu ju druhú noc napozorovali viacerí. Ich pozorovania sa tiež zaslali do MPC.
V októbri 2013 si objavil blízkozemský asteroid 2013 TV135. Ide o PHA objekt, potenciálne nebezpečný asteroid typu Apollo. Ako to bolo?
Prezeral som svoje čerstvé snímky a všimol som si rýchlo sa pohybujúci objekt. O štyri dni som pozoroval inú oblasť oblohy a opäť som zbadal neznámy objekt. Pohyboval sa rovnako rýchlo a rovnakým smerom ako ten z nedávnej noci. Asteroidom som sa zvyčajne nevenoval, považoval som to za stratu času. Preto som skontaktoval Leonida Elenina a ponúkol mu, nech to pošle ako svoje pozorovanie. Nechcel, on má dosť vlastných objavov. Následne som s rovnakou ponukou oslovil Timura Kryačka. On objavil niekoľko desiatok asteroidov a skúšal tiež hľadať kométy, ale neúspešne. Zaslal som mu namerané pozície, pozrel sa na to a povedal, že sa jedná o blízkozemský asteroid. Začal ma presviedčať, že toto je cennejší objekt ako kométa. „Lepší objav ako kométa nemôže byť!“, bola moja prvá reakcia. Nakoniec ma presvedčil, že sa to oplatí a tak som to predsa len poslal.
O mesiac neskôr si objavil svoju druhú kométu. Bol to rovnaký pocit ako pri prvom objave?
Samozrejme, bol som rovnako nadšený. Moja druhá kométa bola v čase objavu vysoko na oblohe v Mliečnej dráhe.
Tvoje prvé dve kométy sú evidované z Krymského astrofyzikálneho observatória (095). Až následne, v novembri 2013, si získal vlastný kód. Ako to prebiehalo?
Premiestnil som svoje ďalekohľady asi o jeden kilometer a so získaním kódu mi pomohli skúsenejší kolegovia. Začiatkom novembra som počas troch nocí napozoroval tri dobre známe asteroidy a merania zaslal do MPC. O dva týždne som už mal vlastný kód L51. Miesto som nazval MARGO (Mobil Astronomical Robotics Genon Observatory).
Teleskop GENON ti priniesol úspech v podobe objavu dvoch komét, ale neuspokojilo ťa to a začal si s vyrábať väčší prístroj...
Áno, GENON bol fajn, ale mal som možnosť zostrojiť väčší teleskop a začal som pracovať na dvoch kusoch naraz. Išlo o ten istý systém ako „malý“ GENON, len priemer zrkadla bol 30 cm. Tak vznikol GENON Max.
V čom sa odlišoval nový prístroj od malého GENONu?
Konštrukčne bol rovnaký (Shenker-Terebizh), priemer zrkadla bol väčší o 10 cm. Zorné pole bolo 4.8˚x 4.8˚ a pri 3-minútovej expozícii som dosiahol hraničnú magnitúdu 19,5.
V novembri 2014 si začal pozorovať s dvoma teleskopmi GENON Max. A objavil si postupne tri kométy. Čo rok, to kométa: C/2015 D4, C/2016 R3 a C/2017 E1. Od roku 2016 si však pracoval na ešte väčšom ďalekohľade. Napriek tomu, že GENON Max sa ukázal ako úspešný a efektívny lovec komét, nebol si s prístrojom spokojný?
GENON Max som používal na pozorovanie blízko horizontu. Väčšie teleskopy vždy pozorujú vysoko. Hľadanie na horizonte je náročné a chcel som sa tiež venovať pozorovaniu v okolí zenitu. Uvažoval som, že ak si postavím ešte väčší prístroj, možno nenájdem veľa nových komét, snáď jednu či dve. Mal som 50-cm teleskop, ale ten som predal a na prehľadávanie v zenite som si zostrojil nový 65-cm ďalekohľad.
Svoje predchádzajúce prístroje si nazval GENON a GENON Max, našiel si meno aj pre tento nový prístroj?
Kedže sa jedná o astrograf typu Hamilton, označujem ho skratkou HGB-650 ako Hamilton Gennadija Borisova.
Aké sú parametre HGB-650?
Priemer zrkadla je 65 cm, zorné pole 128´ x 128´ a pri 60 sekundovej expozícii je hraničná magnitúda 20. Na samotné pozorovanie používam CCD kameru FLi ML16803.
Kedy uzrel ďalekohľad prvé svetlo?
Práce na teleskope trvali dva roky do konca roka 2018. Pozorovať s ním som začal v januári 2019, často však bolo zlé počasie. Od marca to už bolo lepšie. Začiatkom augusta som našiel krížiča Marsu. Ten objav som „ukradol“ projektu ZTF. Ale väčší objav neprichádzal ...
Nebol si z toho nervózny?
Vysokohorská turistika znamená pre mňa najlepší relax. Vybral som sa na Kaukaz a počas prechádzok som rozmýšľal, kam zamieriť teleskop, aby konečne prišiel nový objav. Tam som sa rozhodol, že napriek pôvodnému zámeru využívať teleskop na pozorovanie v zenite skúsim ho namieriť pred svitaním nízko nad obzor.
Tvoje rozhodnutie slávilo úspech na konci augusta 2019. Stal si sa objaviteľom prvej kométy, ktorá k nám priletela z medzihviezdneho priestoru. Ako to bolo?
V noci z 29. na 30. augusta som napozoroval 28 políčok. Na poslednom políčku takmer úplne na kraji, len niekoľko pixelov od kraja som zbadal pohybujúci sa difúzny objekt. Nebol som si úplne istý, či je to kométa, alebo asteroid. Zvažoval som, ako to nahlásiť. Manželka mi radila: „Pošli to ako kométu, ak sa ukáže že to nie je, tak to preklasifikujú“. Tak som to odoslal ako kométu. A okamžite sa na spoločenských portáloch začali objavovať komentáre o zvláštnej dráhe nového objektu. Považovali moje pozorovania za chybné, ale ja som si bol som si istý, že moje merania sú správne. Postupne pribúdali ďalšie údaje a dráhové elementy kométy sa výrazne nemenili, tak som im napísal, nech skúsia vyrátať dráhu kométy bez mojich pozorovaní. Dráha aj tak vychádzala rovnaká. 11 dní trvalo, kým vyšiel cirkulár o novom objave.
Keď si prvý raz zbadal kométu C/2019 Q4, nemohol si tušiť, že to bude taký výnimočný objekt...
Netušil som, že sa bude jednať o taký jedinečný objav. Až keď prešlo niekoľko dní a na spoločenských fórach začali rozoberať jeho vysokú excentricitu a ukázalo sa, že nejde o chybné pozorovania.
Tri dni po tomto objave si pridal na NEOCP ďalší objekt pod označením gb235. O čo išlo?
To bola tiež kométa, ale nie nová. Išlo o prvé pozorovanie periodickej kométy P/2008 Y1 (Boattini) v druhom návrate. Tým získala poradové číslo 387P/2008 Y1 = 2019 R1 (Boattini).
Ako vyzerá tvoja bežná pozorovacia noc?
Nepozorujem každú noc. Je to náročné. Nie samotné pozorovanie, ale spracovanie dát. Dve hodiny napozorovaného materiálu si vyžaduje päť až šesť hodín na vyhodnotenie. Snažím sa pozorovať nadránom, dve, maximálne tri hodiny, občas skúšam aj večer, ale preferujem ranné pozorovania.
Teraz pozorujem s dvoma prístrojmi, HGB-650 a Genon Max. Kúpil som si ďalšiu kameru. CCD z HGB presuniem na Genon Max a na uvoľnené miesto namontujem novú, FLI ML9000. Má lepšiu citlivosť.
V budúcnosti plánujem používať dva teleskopy, jeden väčší na pozorovanie slabších objektov, druhý s veľkým zorným poľom na fotografovanie jasných a pekných komét.
Ako prebieha samotné vyhodnocovanie pozorovaní?
Vyberiem si oblasti na oblohe, ktoré chcem pozorovať. Nasnímam každé políčko trikrát. Na počítači spustím animáciu v programe MaxIm DL. A hľadám pohybujúce sa objekty. Na jednom zábere zvyčajne býva veľa asteroidov, 50, občas až 100. Väčšina z nich sa pohybuje rovnako, sú to asteroidy hlavného pása. Takmer všetky sú známe a ja nestrácam čas meraním ich pozícií. Jedine ak sa niektorý objekt pohybuje odlišným smerom, spravím astrometriu a overujem objekt v databáze MPC, či sa jedná o objekt známy alebo neznámy. Ak ide o nový, jeho pozície odošlem do MPC.
Cez deň pracuješ ako technik, v noci pozoruješ. Čo je náplňou tvojej práce?
Pracujem pre Astronomické vedecké centrum (ANC, Astronomičeskij Naučnyj Center). Centrum má štyri vlastné observatóriá - na Kaukaze je to Kislovodsk, Blagoveščensk (Blagoveshchensk) na Sibíri, Jerevan v Arménsku a potom Naučnyj, Krym. Som vedúcim útvaru v krymskej pobočke ANC. Sledujem, či prístroje fungujú bezchybne a ako pracujú pozorovatelia. Takže mám viac voľného času. Cez deň môžem spracovať pozorovania a v noci pozorovať.
Zhotovujem teleskopy už veľmi dlho. Predtým som ich robil na objednávku. Kto si objednal prístroj, tomu som ho vyrobil. Boli to ďalekohľady pre rôzne organizácie. Sú rozmiestnené po celom svete a pozorujú od Kamčatky až po Južnú Ameriku. Úlohou bolo zarobiť peniaze. Vedenie ANC mi umožnilo umiestniť v areáli aj moje tri teleskopy. Teraz vyrábam nové ďalekohľady v mene firmy. Pre nich je dobré, že využívajú moju technológiu a mne vyhovuje, že som na ich pozemku, mám elektrinu, internet, bezpečnú ochranu a že môžem odtiaľ pozorovať. Navyše mi za to platia.
V prvý novembrový deň 2019 si našiel svoju deviatu kométu. Bolo to stále vzrušujúce?
Áno, ako vždy pri objave, bol to príjemný pocit. Kométu som našiel v Mliečnej dráhe medzi ohromným množstvom hviezd. Nemal som možnosť odfotiť ju väčším teleskopom. Videl som, že je difúzna a pohybuje sa a chcel som ju napozorovať 2,6-m teleskopom. Žiaľ, nebolo dobré počasie, a u kolegu nebol voľný pozorovací čas, čakal som mesiac, no nedočkal sa. Skúšali ju odpozorovať na 1-m teleskope v Kazachstane, ale nezachytili ju, rušil Mesiac. Kométa bola pri objave daľeko od Slnka a mala 19,5 magnitúdu, čo bolo na hranici viditeľnosti môjho prístroja.
Na čele rebríčka amatérskych objaviteľov komét je W. Bradfield (18 komét), nasledujú M. Honda (12) a D. Machholz (12). Ty si štvrtý. Našiel si deväť komét za sedem rokov. V čom spočíva tajomstvo tvojho úspechu?
Veľa pozorovaní, málo spánku a mnoho únavy. Kvalitný teleskop a veľa pozorovaní pod dobrou oblohou. Potom je štatisticky zaručené, že objavy prídu.
Aká je tvoja stratégia hľadania na prekonanie veľkých prehliadok?
Pozorovať pred svitaním tesne nad obzorom, alebo v oblasti Mliečnej cesty. To sú miesta, kde zriedkakedy pozorujú veľké teleskopy, tam je šanca niečo nájsť. Ak namieriš teleskop na iné ľubovoľné miesto, šanca nie je. Každý kúsok oblohy v rovnakom momente sleduje viacero veľkých profesionálnych teleskopov. No a v Mliečnej dráhe je náročné pozorovať. Tam automatická identifikácia zlyháva.
Profesionálne prehliadky vyhodnocujú dáta špeciálnym softvérom, nie vizuálne. Ja sa spolieham na svoje oči, je to náročné, ale dokážem rozoznať pohybujúci sa objekt aj v záplave hviezd Mliečnej cesty. Ak neznáme teleso prechádza pred hviezdou, softvér ho nezachytí.
Snímky prezerám veľmi rýchlo, zvyčajne za desať minút jedno políčko. Ak však mám veľa napozorovaného materiálu , tak skontrolujem jedno pole za 5-6 minút. Ak je zlé počasie 5-10 dní, tak sa vraciam k už prezretým pozorovaniam a opätovne ich kontrolujem.
Povedal si, že objavy komét amatérmi čoskoro skončia. V súčasnosti takmer všetko nachádzajú veľké prehliadky. Koľko času ostáva na amatérske objavy?
Čoskoro začnú pracovať nové veľké prehliadky, tie budú skenovať celú oblohu až do 22-23 magnitúdy. Amatérskym astronómom bude veľmi ťažké niečo objaviť. Myslím, si že ešte dva, maximálne päť rokov a bude koniec.
Chceš ešte objaviť ďalšie kométy?
Mojím cieľom je objaviť desať komét. Takže už zostáva len jedna do splnenia cieľa, ale možno ju budem hľadať celý život.
