Fotograf, ktorý spája prírodu, človeka a nočnú oblohu
Noc skrýva svet, ale odhaľuje vesmír.
Iránske príslovie
Obyčajný pohľad na Mesiac mu navždy zmenil život. Túžil sa stať astronómom, ale miesto ďalekohľadu začal používať fotoaparát keď objavil krásu zachytenej krajiny a nočnej oblohy. Jasná kométa odštartovala jeho profesionálnu kariéru. Odvtedy cestuje po svete a spája umenie, vedu a kultúru v čarovných obrázkoch. Výnimočný fotograf, žurnalista a amatérsky astronóm, Babak Tafreshi.
Kedy si sa začal zaujímať o astronómiu a čo ťa k nej priviedlo?
V roku 1991, vo veku 13 rokov, som prvýkrát pozoroval Mesiac susedovým malým ďalekohľadom. Stále si pamätám ten okamih, sekundu po sekunde, na streche nášho bytu uprostred Teheránu. Bol to môj prvý pohľad na krátery na Mesiaci a neveril som vlastným očiam. Je úžasné, že obyčajný pohľad na Mesiac môže niekomu navždy zmeniť život.
Už ako tínedžer si sa začal venovať fotografovaniu. Kedy si namieril prvýkrát svoj fotoaparát na oblohu?
Nočnú oblohu som začal fotografovať čoskoro potom, čo som získal môj prvý ďalekohľad začiatkom 90. rokov. Začal som fotiť obyčajnou zrkadlovkou. Postupne som si uvedomil, že mojou skutočnou vášňou nie je fotografovanie vesmírnych objektov cez ďalekohľad, ale kombinácia fotografie nočnej oblohy a krajiny. Začal som cestovať do lokalít vzdialených od svetelného znečistenia v Teheráne, do miest kde je stále zachovaná prirodzená nočná obloha. Moje prvé snímky nočnej oblohy boli prevažne viachodinové expozície hviezdnych stôp na diapozitívy s nízkou ISO citlivosťou, ako sú Fujichrome, Velvia 50 a Kodachrome 64. O niekoľko rokov neskôr som začal venovať foteniu takých úkazov na nočnej oblohe, ako sú meteorické roje, jasné kométy a úplné zatmenia.
Kto ťa inšpiroval v začiatkoch a kto bol tvojim mentorom v astrofotografovaní?
Potom, čo som videl úžasnú fotografiu Ansela Adamsa z roku 1942 s názvom „Tetons and the Snake River“, začal som skúmať jeho štýl a snažil som sa ho napodobniť svojím spôsobom. Mojou ďalšou inšpiráciou a mentorom je David Malin, britsko-austrálsky astronóm a pravdepodobne najuznávanejší astrofotograf na svete, ktorý má v súčasnosti 79 rokov. Bol priekopníkom farebnej fotografie hlbokého vesmíru na filme, objavil nové záhady na nočnej oblohe a inšpiroval mnohých nás na celom svete, aby sme robili vedeckú fotografiu.
Uvažoval si o astronómii ako o budúcej profesii?
Áno, uvažoval. Chcel som byť astronómom alebo planetárnym vedcom, ale keď som vstúpil do sveta žurnalistiky, uvedomil som si silu a význam vedeckej komunikácie. Potom som zistil, ako by som mohol využiť svoje fotografie vo vedeckých vizuálnych príbehoch, ktorým som sa venoval.
To bolo v roku 1997, keď si sa vo veku 19 rokov stal redaktorom iránskeho astronomického časopisu Nojum. Ako k tomu došlo?
Počas stredoškolských štúdií som začal som písať pre časopis o pozorovaní objektov hlbokého neba pomocou malých ďalekohľadov, a uvedomil si svoju vášeň pre vedeckú žurnalistiku (okrem amatérskej astronómie a astrofotografie.) Postupne ma školili starší redaktori časopisu a ako 18 ročný som začal štúdium fyziky na univerzite v Teheráne.
V marci 1997 došlo k udalosti, ktorá sa ukázala byť míľnikom. Kométa Hale-Bopp sa stala dosť jasnou na to, aby ju bolo možné vidieť, dokonca aj z veľkých miest. Cestoval som do pohoria Alborz a zachytil som kométu na ISO 1600 film. Táto fotografia sa objavila na obálkach niekoľkých časopisov a tak začala moja profesionálna kariéra fotografa.
O niečo neskôr si začal prispievať do časopisu Sky a Teleskope. Ako začala táto spolupráca?
Od roku 2000 som pravidelne zasielal svoje snímky do časopisu a potom som sa podieľal na článku o astronómii v Iráne, ktorý napísal môj kolega, Mike Simmons (zakladateľ Astronómie bez hraníc). Oficiálne som sa stal prispievajúcim fotografom v roku 2008.
V roku 2007 si založil medzinárodný projekt s názvom TWAN (The World at Night, Svet v noci). Kde sa vzal nápad a čo bolo cieľom?
Môj záujem o fotografovanie nočnej oblohy a skúsenosti postupne rozvíjali moje presvedčenie, že nočná obloha je ako strecha nad chrámom; a všetci žijeme pod tou nočnou oblohou. Chcel som rozšíriť túto teóriu a spolupracovať s ďalšími fotografmi a astronómami na vytvorení organizácie, kde by sme mohli vytvoriť most (prepojenie?) medzi umením, vedou a kultúrou. TWAN som založil v roku 2007.
V tom čase som bol členom predstavenstva organizácie Astronomers without Borders (Astronómovia bez hraníc) a spolupracovali sme na založení TWAN. Naším cieľom je navrátiť prirodzenú krásu nočnej oblohy ako dôležitej súčasti ľudstva, ktorá je podľa mňa základným prvkom nášho života (žitia). Pokračujem v nábore fotografov z celého sveta, ktorí zaznamenávajú našu nočnú oblohu, nebeské udalosti a temnú oblohu nad najväčšími prírodnými divmi sveta.
Jednou z trvalých funkcií TWAN-u je odhaľovať, zdieľať, zachovávať a vytvárať verejný záujem o hodnotu prirodzene tmavých nocí. Príliš veľa z nás žije v oblastiach znečistených svetlom, ktoré túto krásu zakrývajú. Strácame schopnosť vidieť skutočne tmavú nočnú oblohu kvôli svetelnému znečisteniu, ktoré narastá každým pribúdajúcim rokom. V tomto zdieľame spoločný cieľ s IDA (Medzinárodná asociácia tmavej oblohy). Už spomínaný David Malin je poradcom a členom tímu projektu TWAN, podporuje nás od samého začiatku.
V roku 2009 si bol koordinátorom projektu Medzinárodného roka astronómie (International Year of Astronomy, IYA). Bol to náročný rok?
Áno bol to skutočne náročný rok, ale tiež obohacujúci. V priebehu rokov 2009-2010 sme mali asi stovku IYA-TWAN akcií (výstavy, semináre, rozhovory) v asi 30 krajinách.
V tom istom roku, v roku 2009, si získal Cenu Lennarta Nilssona. Ako si na to spomínaš?
Zoznam víťazov tejto ceny obsahuje niektorých najinšpiratívnejších fotografov v mojej kariére a ocenenie znamenalo pre mňa skutočný míľnik. Ľudia ako David Malin alebo National Geographic fotograf Frans Lanting. Najpamätnejšie bolo osobné stretnutie s Lennartom Nilssonom a návšteva laboratória v Štokholme, kde vytvoril mnoho zo svojich vedeckých mikroskopických obrazov. Taktiež mi bolo cťou mať laureátsku prednášku v múzeu a prednáškovej sále Nobelovej ceny.
Vďaka tvojim aktivitám počas IAY 2009 si bol vybraný ako Fotoveľvyslanec Európského južného observatória (ESO). Čo je úlohou ESO ambasadorov?
Produkovať a verejne prezentovať obrázky a videá z astronomických observatórií ESO, predovšetkým v Čile.
Cestuješ po celom svete, aby si získal prekrásne zábery. Ako si vyberáš miesta, kam pôjdeš?
Väčšinou cestujem na miesta, kde mám prednášky a kde ma pozývajú na semináre, ktoré dostávam od profesijných organizácií. Tiež cestujem ako zástupca National Geographic úlohy, na moje vlastné školenia a spolupracujúce workshopy. Uprednostňujem cesty do miest tmavej oblohy.
Fotografuješ v noci na odľahlých a vzdialených lokalitách. Nie je to niekedy nebezpečné? Akým nebezpečenstvám čelí fotograf na takýchto miestach?
Hlavnými prekážkami nočnej fotografie sú topografické prekážky. Náš mozog nie je v noci taký ostrý v porovnaní s dňom a nočné videnie máme obmedzené. Človek nemôže vždy vidieť prekážky na zemi alebo okraj útesu. Mnoho ľudí pozerá cez svoj fotoaparát a začiatočníci často používajú veľmi jasné osvetlenie na to, aby videli v tme, čo nie je bezpečné, pretože nevidíte tiene. Stretnutia s ľuďmi sú nebezpečnejšie ako so zvieratami, najmä ak sa nachádzate na súkromnom majetku alebo v jeho blízkosti a vlastník nehnuteľnosti nevie o vašom zámere s fotografovaním.
Vraciaš na sa niektoré miesta, ak áno, kam a prečo?
Každý rok sa vraciam na svoje workshopy na Island, Maine a Kanárske ostrovy. Tento rok v decembri odcestujem s expedíciou Quark do Antarktídy, aby som pozoroval úplné zatmenie Slnka, naposledy som tam bol v roku 2003.
Vytvorenie jedinečnej fotografie, ktorá spája prírodu, človeka a oblohu, zrejme nie je vôbec jednoduché. Nestačí len vystúpiť z auta, pripevniť fotoaparát na statív a stisnúť spúšť. Ako vzniká konkrétny obrázok? Máš vopred predstavu, aká bude kompozícia snímku?
Pri vytváraní fotografie mám štyri ciele: umenie, technika, okamih a príbeh. Každá z nich je sama o sebe dôležitým prvkom fotografie, ale myslím si, že vynikajúca fotografia je zložená zo všetkých štyroch zložiek. Pokiaľ ide o vytvorenie jedinečnej fotografie, je veľmi dôležité umiestnenie, načasovanie a premýšľanie o príbehu, ktorý chcem vyrozprávať. Pri návšteve novej lokality, kde som ešte nebol, najmä kvôli konkrétnemu sledovaniu nebeskej udalosti, vždy počas dňa preskúmam jeho polohu. Na vizualizáciu objektov nočnej oblohy, ktoré chcem zachytiť, používam rôzne programy na plánovanie fotografie, ako sú Photo Pills a Plan It Pro.
Tvoje fotografie vždy zobrazujú príbeh. Aká je najťažšia časť vzniku fotografie?
Aby som zachytil obraz, ktorý mám vo svojej mysli, často stojím dlhé hodiny, niekedy od súmraku do svitania, v rôznych poveternostných podmienkach. Človek musí byť trpezlivý, odhodlaný a oddaný cieľu.
Ako si vravel, každý rok organizuješ semináre na Kanárskych ostrovoch, sleduješ pokroky jednotlivých účastníkov? Nájdu sa medzi nimi takí talentovaní, ktorí preberú od teba štafetu?
Mnoho účastníkov mojich workshopov na Kanárskych ostrovoch už má dobré fotografické skúsenosti a dobre sa orientujú v astronómii a astrofotografii. Na mojom seminári Astromaster sa zúčastnilo niekoľko astrofyzikov a pred pár rokmi sa dokonca zúčastnil aj jeden astronaut. Účastníci seminárov sa mi pravidelne ozývajú a mnohí sa na semináre opätovne vracajú. Kanárske ostrovy sú výnimočnou oblasťou tmavej oblohy a účastníci kurzu sú schopní počas workshopu zvládnuť náročné fotografické techniky. Nakoľko zatiaľ nie som pripravený odovzdávať štafetu, môžem len povedať, že verím, že v tejto skupine objavím budúcich TWAN fotografov.
Astronómovia, ktorí v minulosti fotografovali objekty hlbokého neba, nazývali asteroidy ako nebeská háveď. Sú Starlink satelity v súčasnosti najväčšou hrozbou pre astrofotografov?
Je to zásadný problém. Na jednej strane vieme, že viac ako 3 miliardy ľudí nemá prístup k internetu a 5 miliárd nemá rýchly internet, čo zodpovedá veľkým mestám v rozvinutom svete. Na druhej strane sme my, fotografi nočnej oblohy, astronómovia a mnoho miliónov ľudí, ktorým záleží na ochrane prírody. Nočná obloha je nevyhnutnou súčasťou prírody a ako každý iný prírodný zdroj by mala byť chránená. Hlavnou obavou je, akému množstvu týchto projektov mega konštelácie čelíme. Tieto projekty nespolupracujú, ale sú komerčne konkurenčné a OSN pre túto oblasť nestanovila jasnú stratégiu. Samotná astronomická komunita je príliš malá na to, aby to dokázala regulovať, ale vplyv jej osobností na politikov nás môže nasmerovať k spoločnému základu medzi oboma stranami. Spoločnosť SpaceX už začala spoluprácu s AAS a jednotlivými astronómami s cieľom znížiť dopad. Vybavili svoje satelity štítmi, ktoré pomáhajú orientovať vysoko reflexné časti družíc smerom od Zeme. Stále však môžu byť ľahko viditeľné voľným okom počas fázy stúpania na obežnú dráhu.
10 až 20-sekundová expozícia nočnej krajiny, ktorá výrazne zachycuje Mliečnu cestu, nám umožňuje zachytiť hviezdy na magnitúdach 7-8; a pri použití svetelnejších objektívov s vyššou ohniskovou vzdialenosťou, ako sú 50 mm a 85 mm pri f1,4, dosiahneme pri tak krátkej expozícii 9–10 magnitúdu. Na šošovkách 135 mm 1,8 alebo 105 mm 1,4, ktoré som používal pod tmavou priehľadnou nočnou oblohou, môžem pri vysokom ISO dosiahnuť magnitúdu 12–13 za 5 sekúnd. Družice Starlink na svojich nominálnych obežných dráhach budú mať jasnosť 7 až 8, čo znamená, že budú viditeľné na všetkých týchto obrázkoch.
Pre astronómov existujú dve nádejné vyhliadky: prvou sú nové algoritmy pripravené spoločnosťou ESO na automatické rozpoznávanie a odstraňovanie týchto satelitov zo snímok. Druhou je, že veľa satelitov Starlink pôjde pred obežnými dráhami, kde sa pred koncom astronomického súmraku skryjú v tieni Zeme. Ako ďaleko do noci je satelit viditeľný, závisí od jeho nadmorskej výšky a zemepisnej šírky pozorovateľa. Navrhované Starlink satelity sa nachádzajú v rôznych výškach na nízkych obežných dráhach Zeme. Nižšie nadmorské výšky znamenajú jasnejšie satelity, sú však viditeľné aj menej noci (okrem leta vo vysokých nadmorských výškach, ako je Poľsko). Hlavným problémom astronómov budú satelity na vyšších obežných dráhach. Budú slabšie, ale na obrázkoch ľahko viditeľné.
Ako vidíš súčasnosť a budúcnosť modernej astrofotografie a ktorá oblasť (hlboká obloha, krajiny, udalosti na oblohe) môže najviac zaujať pozornosť ľudí?
Nočná obloha sa pre mnohých ľudí v mestských sídlach stala zabudnutou časťou prírody. Je dôležitá aj pre ekosystémy. Život mnohých živočíšnych druhov narúša svetelné znečistenie. Vidieť skutočnú tmavú oblohu je nevyhnutným zážitkom každého z nás, vidieť Zem a seba ako súčasť oveľa väčšieho vesmíru. Teda skutočnou aktuálnou výzvou astrofotografie je vrátiť tmavú oblohu späť do spoločnosti. Zvyšovať povedomie verejnosti o tom, čo je tam vonku a prečo by sme mali chrániť nočnú oblohu pred svetelným znečistením.
Kvôli popularizačným programom o astronómii a stále citlivejším digitálnym fotoaparátom sa astrofotografia teraz dostáva k ľuďom v nových krajinách, kde sa tomuto v minulosti venovalo len zopár jednotlivcov. Astrofotografia bude mať naďalej veľký vplyv na priblíženie tejto vedy ľuďom využívaním astronómie v kombinácii s umením a kultúrou. Príspevok najlepších pokročilých astrofotografov k špičkovému výskumu bude zatiaľ pokračovať v nových formách. Pomocou amatérskeho vybavenia sa tradične našli kométy, asteroidy, novy a supernovy a veľa objektov hlbokej oblohy. Aj keď je to stále veľký príspevok amatérskych astonómov, rastúci počet profesionálnych robotických programov na prieskum oblohy, ktoré identifikujú nové asteroidy, monitorujú premenné hviezdy a mapujú nočnú oblohu vo veľkom rozsahu, otvárajú ďalšie príležitosti pre amatérov. Množstvo údajov získaných profesionálnymi observatóriami je také obrovské, že existuje veľká potreba ľudských zdrojov na ich spracovanie. Budúcnosť spolupráce Pro-Am v astronómii teda vidím skôr v oblasti analýzy dát a spracovania snímkov, ako ich vytvárania; hoci amatérske objavy pomocou vlastných ďalekohľadov budú pravdepodobne naďalej výrazne pokračovať v hľadaní supernov a v potvrdzovaní nových objavov.
V strednej Európe nevieme veľa o iránskej (perzskej) astronómii, môžeš nám ju niekoľkými slovami predstaviť? Aká je amatérska a profesionálna astronómia v Iráne?
Irán má bohatú históriu astronómie so svetoznámymi astronómami, ako sú Al-Sufi, Al-Biruni a Al-Tusi. Al-Sufi bol prvým astronómom v histórii, ktorý zaznamenal niektoré objekty hlbokého neba, ako je napríklad galaxia M 31 v Andromede. Mnoho pomenovaní hviezd pochádza od perzských astronómov: Aldebaran (Tascheter), Antares (Satevis), Formalhaut (Haftorang/Hastorang) a Regulus (Venant). Za posledné desaťročie vzrástla obľuba astronómie, ktorá oživila vášeň mladej generácie pre pozorovania nočnej oblohy. Veľkú časť tohto záujmu vyvolal časopis Nojum, jediný populárno-vedecký astronomický časopis na Blízkom východe. V Iráne existuje asi 30 observatórií, väčšina je určená pre amatérskych astronómov a pre verejnosť. V súčasnosti je v Iráne niekoľko tisíc amatérskych astronómov (60% žien), viac ako sto profesionálnych astronómov a sto alebo viac amatérskych astronomických skupín v krajine.
Máš obľúbený astronomický citát?
"Noc skrýva svet, ale odhaľuje vesmír".
Iránske príslovie
Túto frázu z neznámeho zdroja nájdeme v mnohých perzských básniach, ktoré spájajú náš život s nočnou oblohou.
Nájde sa ešte niečo, čo sa ti ešte nepodarilo odfotografovať?
Áno, mám viacero takých vysnívaných fotografií. Na vrchole zoznamu je supernova v Mliečnej ceste, a nie som jediný, kto si takéto želá. Posledná pozorovaná supernova bola pred viac ako 400 rokmi. Tiež by som rád vyfotografoval dlhý zoznam objektov z obežnej dráhy Zeme, ak sa mi tam niekedy podarí dostať.
Český astronóm Petr Horalek používa výraz "7 perál astronómie" pre najkrajšie astronomické udalosti, ktoré chce zažiť. Ktoré úkazy by tvorili tvojich 7 perál?
Supernova v Mliečnej ceste, jasná kométa, meteorický dážď, silná polárna žiara (na Kp9), úplné zatmenie Slnka, konjunkcia Venuše a Jupitera, pozorovanie vlastného tieňa od svetla Venuše alebo stredu Galaxie na skutočne tmavom mieste.
Čo ťa najviac uspokojuje v tvojej práci?
Zdieľanie krás a divov nočnej oblohy s ľuďmi, ktorí túto časť našej prírody nepoznajú. A pomocou tohto úsilia zachovať zostávajúce prirodzené nočné prostredie našej planéty.
Keď nepremýšľaš o novej kompozícii ďalšej fotografie, ako tráviš voľný čas, čo robíš, aby si si oddýchol?
Voľný čas trávim so svojou rodinou, cestovanie, turistika, čítanie a počúvanie hudby sú moje ďalšie hlavné koníčky. Ale astronómia je môj život!
