České a slovenské kométy
1942 a Whipple-Bernasconi-Kulin
Kométu 1942 a, dnes evidovanú ako Whipple-Bernasconi-Kulin našiel nezávisle A. Bečvář
18. februára 1942 a jeho informácia o objave dorazila do Kodane, do strediska
pre objavy, ako prvá. Danú kométu však našli 11. februára M. Bernasconi v Come,
Taliansku a o deň neskôr aj G. Kulin v Budapešti. Ako sa neskôr ukázalo, prvý kto
kométu pozoroval už 25. januára 1942 bol Fred Whipple z Harvard College Observatory.
Správa o tomto pozorovaní dorazila do strediska pre objavy až na jeseň 1942,
s 9 mesačným oneskorením a tak bolo Bečvářovo meno nahradené Whippleovým.
1946 d Pajdušáková-Rotbart-Weber
Kométu objavila Ľudmila Pajdušáková na observatóriu na Skalnatom
Plese z noci z 29. na 30. mája 1946 počas pravidelnej prehliadky oblohy.
Prehliadku robila binokulárom Somet Binar 25x100, ktorý získala hvezdáreň len niekoľko dní predtým.
Kométa bola v súhvezdí Labute, blízko hviezdy 52 Cyg and a mala typický kometárny vzhľad
- jasnosť 7. magnitúda, chvost 0,75 stupňa.
Pohybovala sa veľmi rýchlo - 12 stupňov denne. Nezávisle na Pajdušákovej ju objavil
o 7 hodín neskôr David Rotbart vo Washingtone, USA a ďaľší deň aj Anton
Weber v Berlíne, Nemecko.
Kométa bola spozorovaná 19 dní po prechode perihéliom a pohybovala sa po retrográdnej dráhe.
Na Skalnatom Plese ju pozorovali 17 dní, naposledy 15. júna 1946.
Dosiahla 6. magn. a krátko po objave bola viditeľná aj voľným okom, postupne však
jej jasnosť klesala. 5. júna bol pozorovaný náznak dvojitého chvosta.
1947 c Bečvář
Kométa bola objavená pri 219. pehliadke oblohy Bečvárom dňa 27. marca 1947. Nachádzala sa v
súhvezdí Draka a bola 9. magnitúdy. Napriek rušivému svitu Mesiaca, ktorý sa
blížil do splnu a zlému počasiu, sa podarilo kométu zachytiť fotograficky aj
28. a 30. marca. Až nasledujúci deň kométu pozorovali mimo Československa v USA.
1948 a Mrkos
Kométu objavil 20. decembra 1947 Antonin Mrkos na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí
Hada a javila sa ako difúzny obláčik 9.5 magnitúdy. Zlé počasie v nasledovných dňoch
nedovolilo potvrdiť objav a až 18. januára 1948 Mrkos kométu našiel opätovne.
Až potom oznámil jej objav. V tom čase mala difúzny vzhľad a krátky
chvost a 10 magnitúdu. Túto jasnosť si udržala ešte dva týždne, v marci zoslabla na 13. magnitúdu.
Naposledy bola pozorovaná 5. 12.1948 zo Skalnatého Plesa ako objekt 16. magnitúdy.
1948 d Pajdušákova - Mrkos
Kométu našla Ľudmila Pajdušáková počas pravidlenej prehliadky oblohy Somet Binarom v súhvezdí Herkula, považovala ju však za slabú hmlovinu, NGC 6615.
Antoním Mrkos našťastie usúdil, že daným prístrojom nie je možné tak slabý objekt pozorovať a ešte v tú noc sa mu podarilo kométu zachytiť fotograficky.
Mala 10,5 mag. Po prechode perihéliom v máji zjasnila na 9,5 mag., bol pozorovaný chvost o dĺžke 9´.
Ku koncu roka bola cirkumpolárna s jasnosťou 13 mag.
1948 n Honda-Mrkos-Pajdušáková
Krátkoperiodickú kométu dnes známu ako 45/P objavil ako prvý Minoru Honda v
Japonsku 3. decembra vo východnej časti súhvedzia Hydra ako difúzny objekt 9 magnitúdy.
Nebol pozorovaný chvot a ani jadro. Kométu nezávisle objavila na
Skalnatom Plese 6. decembra 1948 Ľudmila
Pajdušáková a ďalší deň kométu nezávisle našiel aj Antonin Mrkos.
Pohybovala pomaly južným smerom do súhvezdia Centaurus. Kométa rýchlo slabla
a stala sa výrazným difúznym objektom. 8. januára 1949 Mrkos odhadol
jej jasnosť na 14 magnitúdu, kým Van Biesbroeck až na 17. mag.
V roku 2011 sa 15. augusta kométa tesne priblížila k Zemi na 0,06 AU.
Od začiatku júla kométa postupne zjasňovala a dosiahla
6-7 magnitúdu. Mala silne kondenzovanú kómu a slabý chvost.
1951 a Pajdušáková
Kométu objavila 4. februára 1951 Ľudmila
Pajudšáková na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí
Delfína a javila sa ako difúzny obláčik 8.5 magnitúdy, pohybovala sa severovýchodným smerom.
1951 f Tuttle-Giacobini-Kresák
Kométu objavil 24. apríla 1951 Ľubor Kresák na Skalnatom Plese ako
difúzny objekt bez kondenzácie s jasnosťou 10. magnitúdy. Začiatkom mája kométu identifikoval ako totožnú
s kométami pozorovanými v rokoch 1858 a 1907 a následne stratenými.
V tomto návrate bola pozorovaná dlhšie obdobie (24. 4. - 4. 8. 1951)
a jej dráha sa spresnila natoľko, že sa viac nestratila. Bola pozorovaná i v ďaľších
návratoch v r. 1973, 1978 a 2001.
Ako prvý ju objavil Horace Parnell Tuttle 3. mája
1858 na Harvard College Observatory, Cambridge, USA. Pozorovaná bola
do 2. júna 1858. Podľa výpočtov bolo zrejmé, že sa jedná o periodickú kométu.
Z pozorovaného 30 dňového oblúka vychádzala doba obehu kométy na 5,8
až 7,5 roka. Pri nasledujúcom návrate sa ju nepodarilo nájsť a stratila sa.
Kométa nepozorovane obehla okolo Slnka 9 krát až ju 1. júna 1907 našiel
Michel Giacobini v Nice, Francúzsko 40 cm ďalekohľadom ako pomerne slabý objekt.
Naposledy bola pozorovaná 14. júna v Alžíri. Spočiatku nikto nespozoroval
že sa jedná o identický objekt objavený Tuttleom v r. 1858.
Uplynulo vyše 20 rokov kým A.C.D. Crommelin si všimol podobnosť dráh oboch komét
a predpovedal jej návrat na roky 1928 a 1934. Kométa však nebola nájdená
a opäť sa považovala za stratenú. Ubehlo ďaľších 8 návratov do perihélia
až kým ju tretíkrát nezávisle objavil Kresák. A už jej "nedovolil" stratiť sa.
Ľubor Kresák: Pohyb periodickej kométy Tuttle-Giacobini-Kresák 1951—1956
Ľubor Kresák: The motion of the periodic comet Tuttle-Giacobini-Kresák 1951—1956
Gary W. Krok´s Cometography:41P/Tuttle-Giacobini-Kresak
1952 c Mrkos
Kométu objavil 27. apríla 1952 Antonin Mrkos
na Lomnickom štíte, ale svoje pozorovanie vedel potvrdiť až 15. mája. Kométa sa v čase obajvu
nachádzala v súhvezdí Andromédy a javila sa ako difúzny obláčik 10. magnitúdy.
V polovici septembra zoslabla na 17. mag.
1952 f Mrkos
Kométu objavil 28. novembra 1952 Antonin Mrkos
na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí
Panny a javila sa ako difúzny obláčik 10. magnitúdy. Potvrdzujúce pozorvanie sa podarilo
Mrkosovi 9. decembra. Kométa sa pohybovala smerom na juh a onedlho prestala
byť viditeľná zo severnej pologule. Z južnej ju pozorovali počas decemebra i začatkom roku 1953.
V tom období dosiahla 8. magnitúdu.
1953 a Mrkos-Honda
Kométu objavil 12. apríla 1953 Antonín Mrkos
na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí
Pegasa a javila sa ako difúzny obláčik 9. magnitúdy. O 19 hodín neskôr ako Mrkos
ju nezávisle našiel v Japonsku Minoru Honda. Hoci pôvodne bola kométa uvádzaná
ako samostatný Mrkosov objav, nakoniec z toho bola kométa Mrkos-Honda.
Posledné pozorovanie objektu bolo 24. februára 1955.
1953 h Pajdušáková
Kométu objavila 3. decembra 1953 Ľudmila
Pajudšáková na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí
Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 11 magnitúdy.
1954 d Kresák - Peltier
Kométu objavil 26.júna 1954 Ľubor Kresák na Skalnatom Plese.
O tri dni neskôr ju nezávisle našiel americký amatérsky astronóm
Leslie Peltier ako svoju 12. objavenú kométu. Jasnosť kométy bola v čase objavu okolo 9 magnitúdy.
Kométa postupne slabla a začiatkom októbra dosahuje 13. mag. Posledné pozorovanie pochádza od Ľ. Kresáka z 24. októbra 1954.
1954 f Vozárová
Kométu objavila 28.júla 1954 Margita Vozárová na Skalnatom Plese.
Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 9
magnitúdy. Bol viditeľný chvost dlhý takmer 1°.
Na fotografii Kresáka a Vozárovej z 1. augusta 1954 bolo vidieť aj
anti-chvost o dlžke 10´. Počas obdobia august a september viacerí
pozorovatelia zaznamenali rýchle zmeny kómy ako i jasnosti.
Kométu naposledy pozoroval Hamilton M. Jeffers na Lickovom observatóriu,
USA dňa 18. decembra 1954.
1955 e Mrkos
Voľným okom viditeľnú kométu v čase objavu našiel Antoním Mrkos 12. júna 1955 na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 3.5 magnitúdy. Kométa mala chvost v dĺke 2 stupňov. Jej jasnosť rapídlne klesala a 9. júla mala už len 6,9 mag. Posledný krát bola pozorovaná fotograficky 8. septembra, jasnosť odhadovaná na 18. mag.
1955 i Perinne - Mrkos
Kométu objavil 19. októbra 1955 Antonín Mrkos, jej jasnosť bola 9. mag.
Ako čoskoro vysvitlo, nešlo o nový objekt ale o stratenú kométu Perinne z roku 1896,
ktorá bola naposledy pozorovaná v r. 1909. Prepočty na návrat kométy Perinne uvádzali jej jasnosť na
14 magnitúdu, ale v čase Mrkosovho objavu bola jasnejšia
o 5 magnitúd! Táto krátkoperiodická kométa bola následne pozorovaná v rokoch 1961 a 1968,
ale odvtedy sa ju nepodarilo pozorovať a považuje sa opäť za stratenú.
1956 b Mrkos
Kométu objavil 12. marca 1956 ako difúzny objekt s jasnosťou 9 mag.
1957 d Mrkos
1959 j Mrkos
Kométu objavil v ranných hodinách 3. decembra 1959 Antonin Mrkos
na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí
Váh a javila sa ako difúzny obláčik 8. magnitúdy s centrálnou
kondenzáciou a chvostom o dĺžke 1 stupňa. Nasledujúci deň Mrkosov
objav potvrdila E. Roemerová z Flagstaffu, Arizona, USA. Kométa bola
objavená 20 dní po prechode perihéliom. Bola pozorovateľná
na rannej oblohe do konca apríla 1960 a jej jasnosť v tej dobe dosahovala
10 magnitúdu.
1969 b Kohoutek
1973 e Kohoutek
1973 f Kohoutek
1975 c Kohoutek
1975 b P/West-Kohoutek-Ikemura
P/1983 J3 Kowal-Vávrová
Objekt objavený Zdenkou Vávrovou na kleťskom observatóriu 14. mája 1983
bol považovaný za planétku a obdržal predbežné označenie 1983 JG.
V septembri Charles T. Kowal našiel kometárny objekt na snímkach
palomarského observatória z 8., 9. a 15. mája 1983. Koncom septembra
Brian Marsden zistil identitu oboch telies a nová krátkoperiodická
kométa dostala označenie 1983 J3. Na spresnenie dráhových elementov
využili i vesmírnu sondu IRAS, žial na vypočítanej pozícii sa kométa nenašla.
O necelý mesiac neskôr sa podarilo A. Mrkosovi dodatočne nájsť kométu
na kleťských snímkach z 31. mája. Vďaka týmto pozíciam sa podstatne
spresnila dráha a následne sa kométa našla i na záberoch z družice IRAS.
Ďaľší návrat kométy po takto upravených dráhových elementoch pripadol na rok 1998.
Už v decembri 1997 kométu znovu objavil Jim V. Scotti, Spacewatch 5. a
6. decembra 1997 a potvrdil tak periodickú kométu 134P/Kowal-Vávrová.
Nasledujúci návrat bude v roku 2014, v júni toho roka by mala
kométa dosiahnuť jasnosť max. 14. magnitúdu.
P/Kowal-Mrkos
1991 k Mrkos