Zoznámte sa s ... Amar A. Sharma
Astronóm-amatér na plný úväzok z Banglarore
Astronóm celou svojou dušou, túžiaci preniesť svoju vášeň aj na ostatných. Kométy ho očarili do takej miery, že sa rozhodol zostaviť encyklopédiu o histórii ich objavovania. Nedávno sa začal venovať astronomickej turistike v prekrásnom kúte Indie. Túži pozdvihnúť amatérsku astronómiu v Indii trochu nad úroveň obyčajného koníčka. Astronóm-amatér na plný úväzok, Amar A. Sharma.
Kedy a ako si sa prvýkrát zoznámil s astronómiou?
Bolo to počas strednej školy, niekedy na prelome rokov 1999 a 2000, keď som sa začal zaujímať o oblohu a astronómiu. Okrajovo sme sa astronómiu učili v treťom ročníku. Vtedy som začal zhromažďovať výstrižky z novinových článkov. Toto bol prvotný prejav môjho záujmu, ktorý potreboval usmerniť. K tomu došlo po návšteve planetária, kde som našiel bohatý zdroj informácií. Natrafil som tu na astronomický klub a spolu s pracovníčkou planetária mi predstavili nočnú oblohu a prebudili môj záujem o hviezdy.
Ale ako veľmi zbožný Ind, povedal by som, že môj záujem o astronómiu prišiel skôr z vnútra, bez vonkajšieho impulzu. Bolo to vo mne, len to chvíľu trvalo, kým sa to prejaví aj navonok, to som pochopil až neskôr.
Aké povolanie ťa lákalo ako dieťa, chcel si byť astronómom?
V detstve toho bolo viac a moje záujmy sa menili. Fascinovali ma prírodopis, história, zemepis, atď. Počas stredoškolských štúdií, keď som sa začal venovať astronómii a kométam, som krátko, rok či dva, uvažoval, že ak by som sa už mal stať profesionálnym astronómom, tak určite len so zameraním na výskum komét, aj to až ako doktorand.
Ale život mal so mnou iné plány a bolo to na míle vzdialené akademickému vzdelaniu. Chcel som sa živiť astronómiou, byť pod nočnou oblohou: pozorovať kométy a hviezdy a ešte aby mi za to niekto platil! Pre okolie to bolo nepochopiteľné, priam poburujúce, a pre 20–21 ročného mladíka to bolo zároveň veľmi ťažké obdobie, ktorý bol na začiatku kariéry a musel si nájsť svoje miesto v spoločnosti s týmto nereálnym snom.
Amatérska astronómia mala byť moja jediná voľba. Napriek všetkým problémom, ktoré som musel prekonať, som dnes spokojný, že sa môžem i naďalej každodenne venovať astronómii. Je to ona, pre ktorú žijem.
Štyri roky si pracoval v súkromnej hvezdárni Nikaya Observatory, kde si sprevádzal návštevy a mal prednášky, odkiaľ si však odišiel. Čím sa dnes živíš?
Možno to bude znieť netradične - som amatérsky astronóm na plný úväzok.
Musím vyžiť z mojich astronomických aktivít, najmä z popularizácie, to je môj hlavný zdroj príjmov. Ako astronóm na voľnej nohe sa snažím oslovovať školy a ponúkam im prednášky. Ale mám kopu nápadov, ktoré prinesú ďalší príjem. A je mi jedno, kedy to bude.
Väčšina zanietených amatérov túži objaviť niečo nové, a niektorým sa to aj podarí. Ako je to u teba?
Od prvých dní som sníval o hľadaní a objavovaní komét, túžil docieliť to, čo dosiahli iní – za každú cenu. Vlastná vybavená hvezdáreň bola mojim vysnívaným cieľom – okrem komét – od mojich študentských rokov. Svojim spôsobom sa mi zapáčila skupina amatérov, ktorí sa venovali kométam. Keď som sa bližšie oboznámil so spôsobom života v období pred 80-tymi rokmi minulého storočia, bez internetu, keď sa na oznamovanie objavov používali telegramy, ako technicky málo zdatná osoba som cítil úctu k nim a úspechom, ktoré dosiahli.
Čím hlbšie idete do minulosti, tým viac spoznáte, aké nesmierne úsilie obetovali títo amatéri svojej láske ku kométam. Najviac mi prirástli k srdcu veteráni, ktorí majú teraz zhruba 85+ rokov. Alebo nebohí Albert Jones (Nový Zéland), George Alcock (Anglicko), William Bradfield (Austrália), či žijúci Tsutomu Seki (Japonsko), mnohí iní Japonci a ďalší. Jednou spoločnou črtou nám stále môžu slúžiť za vzor: čím viac dokázali, tým menej rozprávali o tom, koľko práce za tým bolo. Aká to pokora! Žili v dobe vizuálnych objavov komét, v čase, ktorý je podľa mňa nenávratne preč, ale v období, ktorého súčasťou by som rád bol!
Pamätáš sa, čo vzbudilo tvoj záujem o kométy?
Úplne presne nie. Bolo mi to súdené. Z môjho internátu za mestom som videl kométu Hale-Bopp a pamätám si ju ako malý fliačik. Bolo to niekoľko rokov pred tým, ako som sa začal vážne zaujímať o astronómiu. V mojich úplných začiatkoch, v roku 2002, keď som poriadne ani nevedel, čo sú kométy, som na jednom astronomickom stretnutí natrafil na leták, kde bolo uvedené, že za každý indický objav kométy počas nasledujúcich piatich rokov bude vyplatená odmena 100 000 rupií (okolo 2500 USD). Bolo to lákavé, ale nie až tak veľmi, aby sa niekto rozhodol venovať celoživotnému hľadaniu komét.
Na tomto stretnutí som už ďalekohľadom pozoroval moju prvú kométu Ikeya-Zhang. Pokiaľ sa pamätám, od roku 2003 som už bol kométami doslova omámený. No a odvtedy je to už dlhý príbeh. Odpoveď by teda mohla znieť aj tak, že mi bolo priam predurčené, aby sa kométy stali mojím osudom. Len to potrebovalo svoj čas.
O kométach som začal zhromažďovať všetky dostupné informácie. Na oblohe som sledoval všetky kométy, dokonca aj počas oblačných nocí. Na každého amatéra – objaviteľa kométy - som hľadel ako na človeka, ktorého si treba ctiť. Túžil som sa stať takým aj ja. Kométy už pre mňa boli ako svätý grál.
Kométy a ich objavitelia ťa úplne opantali. Po tom čo si zozbieral enormné množstvo informácií, rozhodol si sa o nich napísať knihu. Prečo?
Lovcov komét uznávajú ľudia, ktorí sa kométam nevenujú – pretože si túto zvláštnu skupinku (obrazne povedané sektu) spájajú s hodnotami ako sú trpezlivosť, odhodlanie, vytrvalosť, čo každý pozná. Ale čo o nich ešte vieme? Uvedomujeme si, čo všetko je za tým?
V polovici roka 2012 som mal silné nutkanie pustiť sa do životopisov takmer všetkých lovcov a objaviteľov komét a spísať o nich veľkú encyklopédiu. Zostavovaním životopisov a kontaktovaním množstva osôb, ktorí sa venovali kométam, som denne trávil 10 až 12 hodín. Zameral som sa na uplynulé dve storočia, pričom som sa venoval aj súvisiacim témam, ako je udeľovanie cien za objav kométy, príbehy jednotlivých objavov, samostatné pasáže o jednotlivých objaviteľoch.
Súčasne som dosť dlho uvažoval aj o dokumentárnom filme, v ktorom som chcel predstaviť každého objaviteľa. Oslovil som rôzne inštitúcie, aj nadnárodné spoločnosti, žiaľ, neúspešne.
Najviac uznávaš lovcov komét z Japonska. Povedz nám o nich niečo.
V prvej fáze práce na encyklopédii som sa venoval japonským lovcom, pričom úplne prvým bol Minoru Honda. Bol som ohromený jeho hľadaním komét uprostred bojiska v Singapure. V noci, kým ostatní spali, chodieval von pozorovať jednoduchým vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom. Nemal žiadnu hviezdu mapu. V máji 1942 zbadal pomocou tohto prístroja podozrivý objekt. Keď ten na druhý deň mierne zmenil svoju polohu, aj bez mapy si bol istý, že je to kométa. Povedať čo len slovo o svojom pozorovaní bolo problematické, určite nebola vhodná doba hovoriť o objave kométy na oblohe. Jeho nadriadený však mal dosť pochopenia a zariadil, aby sa informácia o pozorovaní dostala z bojiska do observatória v Tokiu. Kométu následne potvrdili v USA. Ako sa nakoniec ukázalo, šlo o návrat periodickej kométy Grigg-Skjellerup. Jeho objav za takých podmienok dokazuje, akým bol odhodlaným lovcom.
Japonských lovcov komét by som mohol nazvať samurajmi objavovania komét, vždy niekto z nich prehľadával oblohu, ak nie jeden, tak niekto iný. Celkovo bolo 71 japonských objavov (od prvého v roku 1931 až do 2016), pričom sa na nich podieľalo neuveriteľných 51 ľudí.
Japonci vytvorili rekordy, ktoré už sotva niekto prekoná. 1. mája 1968 nadránom, približne v rovnakom čase okolo štvrtej hodiny, našli ten istý objekt šiesti Japonci. Vtedy bol vesmírny pútnik C/1968 H1 (Tago-Honda-Yamamoto) blízko galaxie M31 s jasnosťou 6 až 7 magnitúd. V noci 5. októbra 1975 to bolo prekonané, keď v rozpätí 80 minút od 17:50 do 19:10 UT ôsmi Japonci nezávisle našli dve nové kométy, Mori-Sato-Fujikawa (1975j) a Suzuki-Saigusa-Mori (1975k). A to ešte nie je koniec príbehu. Jeden z nich, Hiroaki Mori, objavil obe kométy v rozpätí 70 minút!
Roky si popularizoval astronómiu množstvom príspevkov na viacerých astronomických fórach. Nepochybne máš talent na písanie. Internetový portál amerického časopisu Sky & Telescope uverejnil tvoj nekrológ k úmrtiu Alberta Jonesa. Neskôr ti uverejnili ďalšie príspevky. Bolo to také jednoduché, poslal si im článok a oni ho prijali?
Nekrológ je správa o niekoho odchode, ktorú treba rozšíriť čo najskôr. Ale po dvoch dňoch už nie je aktuálna. Rodney Austin, lovec komét z Nového Zélandu, mi mailom oznámil úmrtie svojho staršieho dobrého priateľa Alberta Jonesa. Napísal mi, lebo vedel o mojej snahe sa s ním stretnúť, vedel, že Jones a ďalší veteráni sú mi blízki. Preto považoval za istú povinnosť oznámiť mi odchod legendy.
Našťastie, už dávno predtým som Alberta Jonesa oslovil e-mailom. Odpísal mi dva alebo aj viackrát, už ako 91 ročný. Bol pre mňa mimoriadnou osobnosťou, hoci sme sa osobne nikdy nestretli. Mal som hotovú prvú verziu kapitoly o ňom pre encyklopédiu, na ktorej som práve vtedy pracoval. Hneď mi napadlo, že ju môžem použiť ako nekrológ a informovať tak astronomickú komunitu o jeho skone. Nebol dôvod váhať, prišlo to ako blesk z jasného neba. Skontakoval som šéfredaktora Roberta Naeyea a poslal som mu článok. Počítal som s tým, že si ma ako autora-nováčika z Indie poriadne „preklepnú“, veď som predsa prišiel s nekrológom o Albertovi Jonesovi, ktorý musí byť pravdivý – hoci snáď nikto sa neodváži zaslať príspevok o niečom, čo sa nestalo – tak aj ja som sa musel predstaviť ako človek venujúci sa tejto téme. V tomto prípade sa ale nedá hovoriť o úspechu. No stať sa pravidelným prispievateľom týchto renomovaných astronomických portálov, to by bol ozajstný úspech!
Minulý rok si sa zameral na astronomickú turistiku. Aká je tvoja predstava?
Pred rokom pribudla do môjho života nová oblasť, ktorej som sa začal veľmi intenzívne venovať. Astronomická turistika. Rozbehol som vlastné podnikanie "Skyward with AstronAmar". Moja hlavná predstava je, aby sa svet stal astronomickým javiskom, kde amatéri z celého sveta spolupracujú, kam sa zapájajú aj noví záujemci a získavajú skúsenosti.
Oslovil som takmer 150 indických škôl a zopár ďalších inštitúcií – s pozitívnym ohlasom z dvoch miest – s ponukou predstaviť im svet astronómie tak, ako ho poznáme my, niekoľkí zasvätení: astronomické farmy, parky tmavej oblohy, výkonné prístroje, CCD kamery a pokročilá amatérska astronómia. V indických školách je v súčasnosti veľkou módou navštevovanie NASA a to je ich jediná aktivita súvisiaca s astronómiou. Nepoznajú nič iné len NASA a zábavu (v susednom Disney Worlde). V skutočnosti tým prichádzajú o niečo, o čom ani netušia a to ma trápi. Núkam im zapojenie sa do sveta, ktorý my dôverne poznáme. Stala sa z toho výzva – a nielen výzva, lebo v skutočnosti je to cesta proti spoločenským zvyklostiam – úsilie predstaviť túto širokú a neznámu oblasť bežnému človeku. Zdá sa mi, že ľudia u nás ešte nie sú pripravení na takú „duchovnú“ vec, ktorá môže navždy zmeniť ich životy, pretože astronómia je pre niekoho zatiaľ len „zízaním“ na hviezdy, a pre iného astrológiou.
Ponúkaš domáce i zahraničné výlety za astronómiou. Čítal som programy tvojich ciest do Južnej Afriky alebo do Austrálie. Vyzerajú lákavo, ale zrejme len pre ozajstných milovníkov astronómie. Môžu si takú cestu dovoliť indickí amatéri?
Sám vidím, že v Indii sa za posledných zopár rokov zmenilo veľa vecí. Životná úroveň sa ohromne zvýšila. Mnoho ľudí má dosť peňazí. Náhle stúpol počet rodín s nadpriemernými príjmami, ktorí žijú v nóbl bytoch a vlastnia viac ako jedno auto. Desaťtisíce detí navštevujú drahé medzinárodné školy. Ich už otázka cenovej dostupnosti netrápi. Takýto človek míňa peniaze ako sa mu páči. Dnešný Ind (z uvedenej príjmovej skupiny) môže poslať svoje deti každý rok na zahraničný zájazd. Stredné príjmové skupiny si síce nedovolia vždy všetko, ale nie sú v takej situácii, aby aj niektoré menšie školy nemohli príležitostne organizovať výlet do NASA, či do niektorých ázijských krajín.
Takže v súčasnosti Indovia peniaze majú. Deväť ľudí z desiatich sú IT špecialisti alebo niečo podobné. Naša spoločnosť, podľa mňa, sa výhľadovo snaží o luxus a pohodlie. Všetci robia to čo ostatní a nemajú odvahu púšťať sa do nepoznaného. Úplne sa hanbím vidiac, koľko ľudí sa zaujíma o fotografovanie, turistiku, či divú prírodu. V posledných pár rokoch môže človeka prekvapovať, koľko mladých technicky zdatných ľudí začalo podnikať v cestovnom ruchu. Na druhej strane z toho vyplýva úsudok, že ak je tak veľa takýchto začínajúcich firiem, tak niekde musia byť aj zákazníci (cestovatelia). Tí ľudia svoje peniaze niekde získali a sú ochotní ich minúť na cestovanie. Je z toho prekvitajúci biznis. Podľa nich sa astronómia hodí len do kníh. Aj vzdelaní ľudia si myslia, že sa jej majú venovať len vedci. Astronómia ako ju poznáme my, jednoducho nie je pre verejnosť. Nechápu pojem „amatérska astronómia“ a spôsob života, ktorý s ňou súvisí.
Ak nájdete 500 ľudí zaujímajúcich sa o fotografovanie, 300 ľudí milovníkov turistiky a 300 ľudí, ktorí majú radi prírodu, tak v radoch laikov nájdete záujemcov o astronómiu desaťkrát menej, aj to iba takých, ktorí ju robia ako hobby a nič viac (to nehovorím o niekoľkých tuctoch aktívnych amatérskych astronómov). Ako človek popularizujúci astronómiu stretávam nových ľudí, aby som im priblížil krásu astronómie a trápi ma aké otázky od nich dostávavam. Oni totiž nepoznajú to potešenie, ktoré cítime MY pod tmavou oblohou, z astrofariem, pri go-to teleskopoch, z CCD kamier, z fotografovania supernov, snažiac sa zachytiť slabé galaxie 15. magnitúdy, atď. Rozšíri sa to niekedy aj medzi verejnosť, alebo to zostane len medzi nami?
V súčasnosti Indovia vo veľkej miere nie sú pripravení na astroturistiku. Táto špeciálna oblasť života je len v zárodku a čaká na svoj rozmach. Dúfam, že spoločnosť jedného dňa opustí svoj komfort, dvihne hlavu k nočnej oblohe a začne vnímať, čo im to my, skúsení amatéri, chceme priblížiť. V ten deň rád ukončím moje snahy naučiť Indov astroturistiku. Počas uplynulého roka som tvrdo bojoval, aby som ľuďom ukázal cestu. Venujú sa fotografovaniu, turistike, či safari pre svoje potešenie, ale aký z toho majú osoh? Zmyslom života je potreba dosahovať vyššie ciele, než je súčasný stagnujúci stav materializmu a pohodlia. Len ľudská bytosť vie byť duchovnejšia, pretože s vedomím sme dostali schopnosť prenikať hlbšie do Stvorenia. Astroturistika je tá šanca, ktorá ťa privedie na také miesta zemegule, kde ti Príroda ukáže svoje znamenia a v konečnom dôsledku ťa postaví pred podstatné otázky o vlastnej existencii na tejto planéte v protiklade s nesmiernosťou Stvorenia.
V rámci Indie ponúkaš návštevu troch štátov: Karnataka, Radžastan a Maháraštra. Čo by mohlo zaujať zahraničných záujemcov v týchto destináciach?
Žijem v juhoindickom štáte Karnataka s hlavným mestom Bangalore, kde máme na oblohe aj južné súhvezdia. To môže byť zaujímavá vec pre obyvateľov severnej pologule, ako napríklad z Európy, USA, či z Ruska. V štáte Radžastan (severná India) majú možnosť turisti z južnej hemisféry pozorovať severnú oblohu, ktorú nevidia z Austrálie, Nového Zélandu, či z Južnej Afriky. V Karnatake máme pôvodný rozľahlý prales Western Ghats a nádhernú tmavú oblohu (Bortle 3). V Radžastane je rozsiahla púšť Thar s tmavou oblohou. V rámci trasy Maháraštra (stredná India) si myslím, že nie je taká kvalitná tmavá obloha, čo ale kompenzuje návšteva meteoritického krátera Lonar, ktorého priemer 1,8 km je dokonca väčší aký má svetoznámy Barringerov kráter s priemerom okolo 1,1 km.
Vo všetkých troch štátoch môj program umožní zažiť Indiu rovnako, ako s ktoroukoľvek inou cestovnou kanceláriou. Cestovanie v sprievode astronóma však ponúka návštevníkom naviac získať poznatky aj o astronómii.
Je otázka voľby, kto chce nahliadnuť do tajov vesmíru zároveň so spoznávaním Indie. Dúfam, že zopár astronomických klubov a jednotlivcov z celého sveta príde do Indie, vytvoríme užšie väzby a naplánujeme spoločné aktivity. Spolupráca amatérskych astronómov z rôznych kútov sveta bola jedným z mojich prvých cieľov, pričom ma vždy inšpirovali skutky druhých. A ako som už spomínal, želám si, aby sa astronómia stala s mojou pomocou spoločnou svetovou scénou.
David Levy, renomovaný kanadský lovec komét nazval jeden zo svojich asteroidov po tebe. Takže asteroid 2004 TV69 sa volá (380607) Sharma.. Aký to bol pocit, keď si sa to dozvedel?
Keď som sa o tom dozvedel, zostal som doslova ako zmrazený. Ako sa to mohlo stať, bolo to ohromné prekvapenie. Pomyslel som si, že to prišlo predčasne. Vedel som, že pomenovanie je niečo, čo niekto získa ku koncu svojej kariéry - ako prejav vďačnosti od objaviteľa asteroidu a v mene astronomickej komunity, ako ocenenie za jeho prínos.
Všetky osobnosti, po ktorých boli pomenované asteroidy a s ktorými som prišiel do styku pri práci na encyklopédii, boli vo veku nad 60 rokov, potom, čo prispeli svojim dielom k nášmu poznaniu. Mám za sebou len dekádu, oproti týmto významným osobnostiam som na začiatku kariéry, čo je niečo mimoriadne. Nevykonal som nič významné, iba som sa snažil svojim spôsobom pohnúť množstvom vecí – čo by ma mohlo kvalifikovať na pomenovanie niekedy v budúcnosti. Preto považujem pomenovanie ako odmenu len za moje úsilie a nie z dôvodu nejakej významnej práce. To, čo som mal získať v budúcnosti, som už dostal. Pre mňa je toto pomenovanie rovné oceneniu za celoživotný prínos pre astronómiu.
Tu v strednej Európe vieme málo o indickej astronómii, môžeš nám ju stručne predstaviť?
Ak hovoríme o astronómii v Indii, máme dve obdobia. Bohatá staroindická astronómia z obdobia pred naším letopočtom siahajúca až päť tisíc rokov do minulosti. Z obdobia uctievaných véd, ako mnohí asi vedia, naši dávnovekí mudrci zdedili a ďalej odovzdávali množstvo astronomických informácií, ktoré získali hľadaním pravdy pri meditáciách, teda mimozmyslovým vnímaním. Je to veľmi rozsiahla téma a ja nie som tá pravá osoba, ktorá by vedela rozprávať o staroindickej astronómii. Vedel by som však hovoriť o indickej spiritualite. Internet vám poskytne viac informácií povedzme o tom, že napríklad astronomická jednotka už bola spomenutá v jednom verši „shloky“ (modlitba v sanskrite), alebo že mudrci vedeli, že Antrares je červený obor a nazývali ho 'Jyeshta' (‘starší’ v sanskrite). Neskôr to boli významé osobnosti ako Árjabhata a matematici, ktorí odovzdali svetu rovnako veľa astronomických poznatkov ako Gréci, Arabi a ďalší.
Ale ak chceme hovoriť o moderných dejinách astronómie v Indii, t.j. o období rokov 1800 – 1900, určite viete, že vtedy sme boli pod nadvládou britskej koruny (časy Britskej Východoindickej spoločnosti).
Veľa britských astronómov bolo nápomocných pri zakladaní niekoľkých observatórií v Indii, napr. aj chýrne a významné observatórium v Madrase (dnešné mesto Chennai). V súčasnosti je síce nefunkčné, bolo zmenené na meteorologické stredisko, ale stále tam nájdete stĺpy z toho obdobia. Ďalej Slnečné observatórium Kodaikanal (stále fungujúce), kde každý jeden deň vykonávali pozorovania počas celého minulého storočia. Celé desaťročia sa v Indii vykonávali pozorovania tranzitov, určovala sa zemepisná dĺžka, pozorovali sa zákryty hviezd a Slnko, prebiehal astrofyzikálny výskum, atď. Na portáli Indického astrofyzikálneho ústavu (IIAP), čo je popredné vedecké pracovisko v krajine, sa dá nájsť veľa prác ich pracovníkov.
Ako by si popísal amatérsku astronómiu v Indii?
India je obrovská krajina s veľkou populáciou, nájdeš u nás veľa astronomických klubov, aj niekoľko v každom väčšom meste. Sú medzi nimi také, ktoré fungujú viac než tri desaťročia (od 80-tych rokov) a tiež novšie, malé, neregistrované, komunikujúce cez internet. Internet zmenil záujem o astronómiu. Dajú sa nájsť aj združenia staršej generácie ktoré pracujú 30 až 40 rokov. Planetária sú v súčasnosti nielen vo veľkomestách, ale už i v menších mestách. Bežní ľudia prichádzajú do kontaktu s astronómiou na verejných pozorovaniach oblohy a vo filmoch (čierne diery, mimozemské civilizácie, cestovanie v čase). Ale to je tak všetko. Tí s hlbším záujmom kontaktujú kluby a tam sa môžu venovať svojmu koníčku ďalej, rovnako ako v združení, ktorého členom som bol ja. Počet študentov smerujúcich k profesionálnej astronómii je stále dostatočný, nakoľko indické výskumné ústavy a observatóriá sú personálne obsadcené pomerne dobre.
Ale aký je celkový prínos indickej amatérskej astronómie, to je téma, ktorú považujem za veľmi neuspokojivú. Strávil som mnoho času uvažovaním o tom, čo a ako by sa malo zmeniť. Astronómia v kluboch je prevažne na úrovni záľuby, ľudia tu nie sú schopní venovať mu viac času, tak ako sa to deje v iných krajinách; kluby organizujú len prednášky, verejné pozorovania, Messierove maratóny a nad všetkým stojí astrofotografia. Každý začiatočník chce urobiť fotku nočnej oblohy. Som človek, ktorý si už v ranom veku uvedomil, že mojím jediným cieľom je ľudí podnecovať, aby robili niečo nové, niečo, čo astronomická komunita dosiaľ nevyškúšala, ako napr. CCD pozorovania, alebo hoci len porovnávať astrokresby s astrofotografiou. Potrebujeme motivovať každého, nováčikov i skalných, aby astrokomunite niečo vracali. Musíme sa veľa učiť a zlepšovať. Albert Jones & ďalší spomínaní veteráni sa venovali astronómii s maximálnou úprimnosťou a stanovili sami seba za vzor. Čím viac nám dávajú, tým viac vidíme, ako ich astronómia skúša, testuje, preveruje, aby vytiahli ešte viac zo svojho vnútra. Podľa môjho hodnotenia sa indická amatérska astronómia potrebuje dvihnúť z úrovne záľuby na čosi významnejšie, ak vychádzam z nášho potenciálu, ktorý predstavujú stovky amatérov. Je hanba, že keď ľudia idú robiť astronómiu, majú v podvedomí skôr číru politiku, podobne ako vo všetkých sférach života. Podľa mňa v súčasnosti je nás iba zopár z tej nesmiernej indickej astronomickej komunity, pre ktorých je astronómia viac než len obyčajný koníček.
