Stefan Kürti´s Astro Web

Lovec asteroidov z Piszkéstető

Po zotmení mieri ďalekohľadom na nebeské telesá, cez deň sa venuje podpore tých, ktorým učarila rovnaká vášeň ako jemu. Povolaním učiteľ zemepisu sa od ukončenia svojich štúdií venuje výlučne astronómii. Je jedným z tých, ktorí majú to šťastie, že sa živia svojim koníčkom. Muzikanti a zlodeji vraj pracujú najlepšie v noci a to isté možno tvrdiť čiastočne i o astronómoch. Nie o všetkých, niektorí pracujú v noci, niektorí cez deň. Krisztián Sárneczky však vo dne i v noci.

Keď 28. februára 2010 explodoval jasný bolid nad naším územím, nikto nemohol predpokladať, že úlomky tohto nebeského tuláka sa nakoniec podarí aj nájsť. Podarilo sa! Vďaka ukážkovej spolupráci astronómov-amatérov s profesionálmi z troch krajín. Kto pozorne sledoval správy o meteorite Košice, mohol zaregistrovať i tvoje meno. Na začiatku tohto úspešného príbehu si zohral úlohu "spojky". Ako to vlastne bolo?

Mal som len okrajovú úlohu. Celkovo len toľko, že prostredníctvom mňa sa dostala videonahrávka pádu uverejnená v TV správach a kontakt na jeho majiteľa k ďalším astronómom. Komunikácia so zhotoviteľom záznamu a jeho vyhodnotenie (čo urobili kolegovia v Čechách), nutné merania v teréne, zabezpečenie meracích prístrojov, teda takmer všetko koordinoval Antal Igaz a väčšinu z toho on sám i vykonal. Samozrejme, viacerí sme mu pomáhali, ale on bol hnacím motorom. Spracované údaje on posielal ďalej na ďalšie vyhodnocovanie.

Mihol si sa vtedy v televíznych správach, kde si úkaz komentoval. Predpokladal si, že by to celé mohlo viesť až k takému hmatateľnému výsledku ?

Nie, myslel som že meteorid úplne zhorel v atmosfére. Našťastie sa tak nestalo. Po určení pravdepodobného miesta dopadu Jurajom Tóthom, pracovníkom AGO UK v Modre, sme sa vybrali do tejto oblasti, žiaľ nenašli sme nič.

Povolaním si učiteľ zemepisu, ale astronómii sa venuješ profesionálne od získania vysokoškolského diplomu. Aká bola tvoja cesta k astronómii?

Priamočiara. Už od detstva ma zaujímali prírodné vedy, prečítal som všetky knihy na túto tému, hltal som každý program v televízii. Ak by som sa nevenoval astronómii, tak by to bola vulkanológia, ak nie tá, potom meteorológia. Pamätám sa len na to, že moju prvú knihu o astronómii som dostal ako 12-ročný na Vianoce. Keď rodičia videli, že prvé dve stránky z atlasu sveta venované Mesiacu a planétam sú úplne zničené z neustáleho listovania, darovali mi celú knihu.

Neviem však menovať konkrétnu udalosť, ktorá by ma priviedla k astronómii. Len to prišlo a hotovo. Ale určite bolo veľkým šťastím, že Ákos Kereszturi, kamarát z detstva, býval v susedstve a spoločne sme začali navštevovať astronomický krúžok. Dnes je z neho vynikajúci planetológ a odborník na Mars. Pamätám sa, v roku 1990 sme sa vybrali pozorovať kométu Austin (nájsť v Budapešti tmavé miesto bolo takmer nemožné). Na kopci Rózsadomb, blízko vtedajšieho hotela SZOT sme predsa len vhodné miesto našli, ale prišiel nočný strážnik a chcel vedieť, čo tam hľadáme pri plote. Povedali sme, že hľadáme kométu. Nechal nás na pokoji, ale ktovie, či nám uveril ...

Hľadáš exoplanéty, supernovy, ale najviac sa venuješ sa pozorovaniu asteroidov a ich objavovaniu. Ako si vlastne "objavil" planétky?

Ako som naznačil pred chvílou, pôvodne ma zaujímali kométy, ale ak niekoho zaujmú tieto telesá, skôr či neskôr sa k planétkam dopracuje. U mňa to aspoň tak bolo, po prvej pozorovanej kométe ma začalo lákať pozorovať aj planétky na vlastné oči. No a v súvislosti s kométami ma chytila i možnosť ich objavovania. Podľa mňa takmer každý amatér sníva o tom, aké by to bolo raz objaviť kométu. A keď už je reč o objavoch, tak tam sú planétky, ďalej novy a supernovy, všetky tieto objekty možno "objavovať". V čase keď som vykonal svoje prvé astrometrické merania asteroidu, 19. októbra 1996 v Szegede, mal som už "na konte" vyše 100 vizuálnych pozorovaní komét a aspoň rovnaký počet planétok.

Pamätáš sa na svoju prvú objavenú planétku?

Samozrejme, veľmi dobre si spomínam. Prvé merania som uskutočnil v Szegede za asistencie môjho kamaráta, Lászla Kissa, v tom čase doktoranta na tunajšej univerzite. Keď sme nasledujúce leto počas tradičného astronomického tábora navštívili observatórium na Piszkéstető, Lacovi napadlo: na jeseň sem musíme prísť pozorovať! Nakoľko Konkolyho observatórium bolo otvorené na spoluprácu so všetkými maďarskými observatóriami, dostali sme pozorovací čas na Schmidtov ďalekohľad, ten ktorý odvtedy využívame na pozorovania a s ktorým som objavil prevažnú väčšinu mojich planétok.

Náš prvý pozorovací týždeň bol v novembri 1997. 6 dní a sedem nocí sme čakali v hustej hmle, ktorá nám nedovolila pozorovať ani minútu ... Nasledujúci január sme mali o niečo viac šťastia, pozorovali sme jednu jasnú noc. A na získaných snímkach som našiel kopu neznámych objektov! Až vtedy som pochopil aký potenciál nám ponúka tento ďalekohľad. Vo februári sme už išli na Piszkéstető s jasným cieľom pozorovať zvolenú oblasť oblohy počas dvoch dní.

Pozorovania z dvoch nocí sú potrebné nato, aby sa Stredisko pre malé planétky (Minor Planet Center, MPC) vôbec zapodievalo s novým objektom. Toto nám počasie umožnilo, ale vtedajšie softvérové a prístrojové vybavenie ešte nebolo dostatočné na okamžité spracovanie pozorovaní. Z toho dôvodu až keď som pricestoval domov do Szegedu, až tam som mohol získané snímky vymerať. Zmerané pozície sme poslali do MPC s nádejou, že bude medzi nimi teleso pozorované počas oboch nocí. A aj bolo. Obratom som obdržal designáciu 1998 DA33, označenie pre moju prvú planétku. Dnes ho nájdete v katalógu pod poradovým číslom (91024) Széchenyi. V tom čase bolo menej lovcov planétok, pracoval iba NEAT, LINEAR sa práve rozbiehal, takže vtedy niekoľko dní, či týždeň meškania ešte nehrozilo stratou objavu. Veľký zážitok sa opakoval v apríli 1998, keď som našiel dve nové planétky. A potom to postupne pribúdalo.

Máš na konte vyše 500 planétok, ktorý svoj objav považuješ za najcennejší?

Mojím najmilším je snáď (84921) Morkoláb. Túto planétku som našiel 9. novembra 2003, počas úplného zatmenia Mesiaca. Plánoval som vopred, že využijem 1,5 hodinové zatmenie jednak na pozorovanie objektov nájdených pár dní predtým, prípadne sa pokúsiť nájsť niečo nové. Hoci bolo doteraz objavených okolo 400 tisíc asteroidov, neviem o tom, že by bol iný asteroid objavený počas zatmenia Mesiaca.

Čo ťa po toľkých objavoch motivuje k ďalšiemu hľadaniu?

Potom, čo som našiel svoju prvú planétku, napadlo mi, že vlastne dokedy mi bude robiť potešenie objav ďalšieho a ďalšieho telesa. A dodnes si nato nedokážem odpovedať. Keď čakám na potvrdenie objavov z MPC, som rovnako vzrušený ako v roku 1998. Radosť z objavu aj po takom dlhom čase, po takmer 13 rokoch ma stále elektrizuje, očarí. Samozrejme istý cieľ musí byť pred tebou vždy. U mňa to je počet objavov, najprv to bolo dosiahnutie 10., potom 100., 500. a teraz je mojím cieľom objav 1000-cej planétky. Vlani som sa dostal do akéhosi útlmu, keďže tisícka sa zdala veľmi vzdialená, nedosiahnuteľná, ale vďaka programu "Rozmach" sa podarilo Konkolyho observatóriu zakúpiť veľkoplošnú CCD kameru, pomocou ktorej desaťnásobne narástol počet objavených planétok. Kombinácia 60 cm Schmidtovej komory a novej CCD kamery umožňuje v blízkosti ekliptiky nájsť nie 2-3, ale až 20-30 nekatalogizovaných asteroidov ...

Okrem vlatných pozorovaní pravidelne využívaš aj databázu archívnych snímkov z programu NEAT/Palomar. Ako si sa dozvedel o archíve SkyMorph?

Na SkyMorph som natrafil pri prezeraní internetu, ale spočiatku som nerozpoznal jeho význam a neštudoval som ako by sa dal využívať. Potom Brigita Sipőcz, jedna z mojich študentiek, absolvovala letný astronomický tábor v chorvátskom Višnjane a dostala sa do skupiny venujúcej sa planétkam. Naučila sa prácu s archívom a tiež s vynikajúcim programom Astrometrica. Vďaka týmto dvom sme vymerali dodnes už mnoho tisíc pozícií z archívnych záberov pre niekoľko stoviek asteroidov a našli takmer 60 nových objektov.

SkyMorph si začal využívať v čase keď Stredisko pre malé planétky upravilo pravidlo o prisudzovaní objavu z NEAT archívu. Vtedajší veľkí "lovci" od ďalšieho hľadania upustili a začali sa venovať iným činnostiam. Teba táto zmena neovplyvnila?

Mňa od začiatku lákalo dohľadávanie starších pozorovaní pre moje objavy z Piszkéstetö, aby mohli čím skôr získať definitívne číslo, nikdy ma nelákalo objavovanie z archívu. Cielené pátranie po neznámych objektoch som nikdy nerobil, ale ak sa v blízkosti mojich objavov pohybovali iné neznáme objekty, už som sa im venoval. Jednoducho som ich nedokázal nechať len tak bez povšimnutia. Naše poznanie o planétkach som rozšíril o ďalší objekt, aj keď moje meno sa neobjaví medzi objaviteľmi. Postačuje mi pocit, že som bol užitočný.

Medzi možnosti objavovania si zaradil aj objavy supernov. V septembri si rozbehol pozorovací program PISTA (PIszkéstető Supernova and Trojan Asteroid). Vo všeobecnosti musí prejsť dlhá doba, kým sa dostaví úspech. V tomto prípade si objavil svoju prvú supernovu SN 2010 jk behom 1 mesiaca. Ako k tomu došlo?

Vzhľadom na veľké zorné pole a hraničnú magnitúdu 22-23 sme sa rozhodli pre odlišnú stratégiu ako amatérski lovci supernov vo všeobecnosti, či profesionáli pátrajúci po blízkych jasných supernovách. Oni skúmajú jasné a od seba vzdialené galaxie a ich okolie, prezerajúc takto niekolko tisíc galaxií, výsledkom čoho je ročne niekoľko až niekoľko tuctov objavov. My sme si zvolili len 4 oblasti, ktoré ležia vedľa seba, teda s ďalekohľadom takmer nie je potrebné hýbať. Vo zvolenej oblasti sa nachádzajú vzdialené zhluky galaxií, a hoci sa jedná o galaxie jasnoti 18-22 magnitúdy, je tam však niekoľko tisíc na jedinom zábere. Takto podľa pravidla veľkých čísiel sme očakávali, že naša stratégia bude úspešná, ale ani my sme nepredpokladali, že okamžite počas prvého mesiaca sa objaví výbuch vzdialeného slnka na snímkach.

Novú supernovu o jasnosti 21 magnitúdy sme našli 31. októbra v galaxii viditeľnej zboku a vzdialenej od nás 3 miliardy svetelných rokov. Neskôr sa ukázalo, že sme ju nasnímali aj 29. októbra, ale pre horšiu hraničnú magnitúdu na týchto záberoch sme tie polia neprezerali. Napriek tomu na snímkach je dobre viditeľné ako sa supernova zjasňovala, teda zachytili sme ju ešte vo fáze pred maximom, čo sa stáva málokedy. Väčšinou sa supernovy spozorujú až po dosiahnutí maximálnej jasnosti.

Tvojím domovským pozorovacím miestom je už spomínané Konkolyho observatórium na Piszkéstető, v pohorí Mátra. Tam ďaleko od rušivých svetiel využívaš 60 cm Schmidtov teleskop a tiež 1 metrový ďalekohľad typu Ritchey-Chrétien-Coudé. Počas svojej kariéry si pozoroval rozličnými prístrojmi nielen v Maďarsku, ale i v zahraničí. Strávil si istý čas aj na observatóriu v Siding Sprigs, v Austrálii. Ako si sa tam dostal a čo bolo cieľom pobytu?

Bolo to vďaka programu Eötvös, štipendia financovaného maďarskou vládou a s podporou univerzity v Szegede. Už spomínaný kamarát Lászlo Kiss, žijúci viacero rokov v Austrálii ma hostil počas 3,5 mesiacov na tomto čarovnom kontinente. Cieľom môjho pobytu bolo štúdium kométy Elst-Pizarro, ktorá sa práve blížila do príslnia. Pozorovali sme ju počas troch nocí, žiaľ v roku 2007 bola aktivita kométy taká slabá, že aj 2,3 metrový ďalekohľad sa ukázal ako nedostatočný na pozorovanie jej prachového oblaku. No pozoroval viacero ďalších komét halvného pásu, ale za najväčší úlovok považujem kométu Hale-Bopp zachytenú vo vzdialenosti 25,8 AU, ktorú sme pozorovali 10 rokov po jej prechode prerihéliom.

Observatórium v Siding Springs je známe svojimi objavmi komét. Podarilo sa ti stretnúť niektorého z objaviteľov osobne?

Áno. Stretol som 5 objaviteľov. Z nich najznámejší bol Rob McNaught, s ktorým som spravil aj rozhovor publikovaný v našom mesačníku Meteor. Ďalej to bol Gordon Garrad, Malcom Hartley, Stephen Lee a Quentin Parker. McNaught má na konte 57 objavov, Hartleyho kométa je v týchto dňoch pod drobnohľadom astronómov. Poslední dvaja menovaní majú na konte po jednej kométe.

Čo považuješ za najcennejšiu skúsenosť z Austrálie?

Najviac ma zaujalo poznanie, že sa dá žiť úplne inak, ako to praktizujeme mi v Strednej Európe. Dodržiavanie pravidiel je to, čo nám uľahčuje život, navyše popri tom sú tunajší ľudia uvoľnení a maximálne priateľskí a to robí život šťastným. V okolí Sydney určite.

Každý mesiac tráviš jeden týždeň na observatóriu Piszkéstető a zvyšné tri týždne "úraduješ" v Budapešti ako tajomník Maďarskej astronomickej asociácie (MCSE). Čo je hlavnou náplňou tvojej práce?

Je to skôr množstvo drobností, ako jedna hlavná úloha. Pripravujeme publikácie v tlačenej i v elektronickej podobe, jednak do nášho periodika Meteor a jednak na náš webový portál. Organizujeme pozorovania ďalekohľadmi, prednášky, letné tábory, pozorovacie stretnutia, vediem astronomický krúžok, odpovedáme na dotazy na tému dalekohľadov a astronómie všeobecne, vediem databázu členov, rozposielame naše publikácie a dokonca patrí sem aj upratovanie priestorov MCSE.

MCSE bola založená v roku 1989 za účelom popularizácie astronómie čo najširšej verejnosti. Jej vplyv a podpora je nenahraditeľná. Ako hodnotíš súčasný stav amatérskej astronómie v Maďarsku?

Podľa mňa je to celosvetový unikát, že jedna záujmová organizácia s takým veľkým počtom členov a združujúca amatérov z celej krajiny, dokáže sama vykonať také množstvo práce na poli popularizácie astronómie. Teda považujem to za dobré, hoci mnohí by boli prekvapení, keby vedeli, že koľko málo ľudí vykonáva také veľké množstvo práce. Žiaľ situácia v spoločnosti nie je pre nás priaznivá, ľudia často sledujú len svoje vlastné záujmy a tie spoločenské sú vedľajšie. Samozrejme aj tu sa dajú nájsť výnimky, ale tendencia je žiaľ jednoznačná.

Považuješ sa za astronóma pozorovateľa alebo skôr za popularizátora?

Som taký pozorovateľ, ktorý dokáže jednoduchým spôsobom podať poznatky z astronómie ďalej pre široký okruh záujemcov.

Okrem tvojich článkov o najnovších aktualitách v mesačníku METEOR, pravidelne píšeš aj do hvezdárskej ročenky, ktorú každoročne vydávate. Si tiež autorom dvoch kníh o asteroidoch a ich objavovaní. To predpokladá, že musíš i veľa čítať. Ktorá je tvoja obľúbená kniha?

Je to príbeh objavevenia Pluta, predpokladám nie je nutné vysvetľovať prečo. V origináli sa kniha volá Out of the darkness, (na Slovensku vydaná nebola) a autormi sú spoločne samotný objaviteľ, Clyde Tombaugh, v spolupráci so svetoznámym anglickým astronómom Patrickom Moorom.

Máš obľúbený citát na astronomickú tému?

Mám. Vlastne to nie je citát, ale skôr princíp, ktorého by sa mal držať každý výskumník. Je to tzv. Occamova britva: ak pre konkrétny jav existuje viacero vysvetlení, vždy to najjednoduchšie je to správne.

Na záver by ma zaujímalo, či by si vedel menovať niekoho spomedzi velikánov astronómie, ktorý ťa sprevádza na ceste za tajomstvami vesmíru, a ktorý by mohol byť inšpiráciou i pre ďalších?

Bolo ich viacero, už spomínaný Tombaugh, alebo Edward Barnard a tiež viacerí ďalší, pre ktorých bolo pozorovanie hviezd koníčkom a napriek tomu sa dokázali niečím výnimočným presadiť, stali sa uznávaní aj medzi profesionálmi.

Namiesto epilógu

Náš rozhovor som pred desiatimi rokmi uviedol tým, že pracuješ vo dne, v noci. Je tomu tak i dnes? Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

O prácu nie je núdza ani teraz, len sa za posledné roky trocha zmenil jej charakter. Uspeli sme v jednej súťaži od maďarskej vlády v hodnote cca 3 miliónov EUR, čo nám umožnilo výraznú modernizáciu našich prístrojov, ako aj zamestnať väčší počet technikov a výskumných pracovníkov. Zároveň to znamenalo pomerne veľa administratívnej práce, nehovoriac o verejných obstarávaniach s často zdanlivo iracionálnymi pravidlami. Teraz však máme celonárodnú sieť meteorických kamier, získali sme 80-cm teleskop, ionosférický radar a niekoľko CCD kamier.

Momentálne si objaviteľom 421 asteroidov. Okrem toho vyše tisícka planétok čaká na poradové číslo, pri ktorých si predbežne uvedený ako objaviteľ. To sa samozrejme môže zmeniť a nakoniec získa objavový kredit niekto iný. Bol medzi tým množstvom asteroidov taký, ktorý prekvapil aj teba samého?

Prekvapenia boli skôr na začiatku mojej kariéry, v tom čase sa dalo nájsť neznámu planétku hlavného pásu aj v malej elongácii a na večernej oblohe, alebo aj pomerne jasné asteroidy (17. – 18. magnitúdy) sa ukázali ako dovtedy nepozorované. Po príchode prehliadok s veľkými teleskopmi, disponujúcimi veľkým zorným poľom, a po zavedení nových pravidiel pre priznávanie objavov v roku 2010, už, samozrejme, skončila táto doba. Teraz ma skôr prekvapí, ak vôbec nájdem planétku hlavného pásu so 60-cm Schmidtom. Zostali blízkozemské asteroidy a z času na čas objekty s vyššou excentricitou. Skončila jedna éra, pre naše menšie prístroje každopádne.

Potvrdzovanie novoobjavených blízkozemských asteroidov a nových komét je jedným z tvojich aktuálnych pozorovacích programov. Okrem toho sa venuješ periodickým kométam, zvlášť tým, ktoré boli pozorované len pri objave. Periodická kométa dostáva poradové číslo až vtedy keď sa ju podarí nájsť pri ďalšom návrate. Si úspešný aj v tejto oblasti, prezradíš svoje tajomstvo, ako to robíš? Prebieha aj tu boj o prvenstvo?

Existuje akási priateľská súťaživosť medzi amatérmi a profesionálnymi astronómami, ktorí sa venujú kométam, ale táto téma nie je taká horúca a všetci si v nej nájdu úspech. Raz je jasná obloha tu, inokedy na inom mieste, takže na každého sa ujde zopár vracajúcich sa komét. Nemám žiadne veľké tajomstvo, mojou výhodou je snáď relatívne väčší ďalekohľad, najmä veľké zorné pole, ktoré ponúka Schmidtov systém, pretože tieto kométy sa rady zatúlajú pomerne ďaleko od svojho predpovedaného miesta.

V roku 2018 si navštívil observatórium Texaskej univerzity v Austine, USA, McDonald Observatory. Aký bol účel tejto návštevy?

Ako som spomenul obdobie objavovania planétok skončilo a moja pozornosť sa obrátila na inú oblasť. József Vinkó, môj kolega a uznávaný odborník na supernovy ma pozval, nech idem s ním na túto študijnú cestu. Tamojší americkí kolegovia skúmajú následné H-alfa vyžarovanie starých, desaťročia, dokonca až storočných supernov pomocou 2,7-metrového ďalekohľadu observatória. Tento prístroj bol vyrobený v starom štýle, takže ďalekohľad a aj kupola majú obrovské rozmery. Bolo úžasné s ním pozorovať, alebo len obísť budovu kupoly pod nádhernou nočnou oblohou. Tunajšia krajina je tiež prekrásna a v neposlednom rade tam a vtedy sa vo mne sformuloval veľký sen budúceho desaťročia. Potrebujeme taký ďalekohľad v Maďarsku! V súčasnosti najväčší ďalekohľad u nás má optiku o priemere 1 meter, ale v druhej dekáde 21. storočia by som chcel v Maďarsku postaviť 2,5-m alebo, ak chcete, 100 palcový teleskop.

György Kulin objavil v roku 1940 asteroid 1940 AB, ktorý bol v roku 2017 pomenovaný ako (10258) Sárneczky. Od prvého pozorovania uplynulo 77 rokov. Prečo to trvalo tak dlho a ako k tomu došlo?

Hlavnou príčinou bolo, že objav bol evidovaný aj ako kométa 1940a. Túto klasifikáciu kométy Brian Marsden z MPC odmietol už pred desiatkami rokov, pretože pozorovaniam vyhovovala aj dráha planétky hlavného pásu. Myslím, že niekedy v 80. rokoch nás navštívil Michael A'Hearn, ktorý pred pár rokmi skonal, a osobne skontroloval fotografické platne aj s mojím kolegom Imrichom Tóthom, ale nezistili žiadne známky kometárnej aktivity. Kontrola pôvodných hlásení tiež odhalila, že samotný Kulin označil nebeské teleso najskôr ako asteroid, až neskôr, po prvotnom výpočte dráhových elementov, to zmenil na kométu. Je možné, že k tomu Kulin dospel na základe nižšej kvality fotografických platní, možno len veľmi túžil objaviť kométu, celú pravdu sa už nikdy nedozvieme. Isté je, že v roku 1998 daný objekt zlinkovali s pozorovaniami viacerých planétok a čoskoro dostal poradové číslo.

Nakoľko ani odvtedy nevykazoval kometárnu aktivitu a všetky ďalšie parametre dráhy naznačujú, že ide o bežný asteroid hlavného pásu, MPC po niekoľkých neúspešných pokusoch napokon v roku 2017 umožnilo jeho pomenovanie. Odtiaľto už príbeh poznáš...

Áno a bolo mi potešením posunúť celý príbeh ďalej. Pri mojej návšteve Piszkéstető v marci 2017 sme sa rozprávali aj na tému pomenovania planétok a tak došlo i na to, že asteroid „Sárneczky“ zatiaľ neexistuje. Vyjadril si sa, že by si bol poctený, ak by práve Kulinov objav niesol meno po tebe. Následne som skontaktoval Garetha Williamsa v MPC, ktorý mal na starosti navrhovanie pomenovaní a tlmočil mu príbeh asteroidu 1940 AB. Potom to už šlo rýchlo. Dostal som odkaz na webovú stránku, kde bolo potrebné nahlásiť citáciu a po pol roku bolo pomenovanie schválené.

Niekedy si musíš od práce oddýchnuť a nemyslím teraz na spánok. Aký je tvoj najlepší spôsob relaxácie?

Najlepšie si oddýchnem športovaním, či už aktívne alebo jeho sledovaním. Momentálne je to väčšinou bicyklovanie, a v televízii sledujem takmer všetky druhy športových prenosov, snáď len basketbal, napriek jeho veľkej popularite, som si nikdy neobľúbil.