Zanietený bádateľ stratených komét v stredovekých knihách
Ako tínedžera ho očarila jasná kométa a odvtedy nevynechá jedinú možnosť na pozorovanie týchto vesmírnych tulákov. O 10 rokov neskôr mu o chlp unikol vizuálny objav. Nakoniec sa dočkal a na záberoch vesmírnej sondy postupne našiel 40 drobných vlasatíc, ktoré žiaľ nenesú jeho meno. Prezeranie archívnych dát z observatórií vymenil za identifikáciu historických komét v stredovekých knihách. Spoluautor unikátnych katalógov o kométach,
Maik Meyer.
Aké je tvoje povolanie, čím sa živíš?
Pracujem ako expert na metrológiu pre tvar a drsnosť povrchov (napr. kruhovitosť, priamosť atď.) u výrobcu meracích prístrojov. Som vedúci akreditovaného kalibračného laboratória a členom komisií v úradoch pre normalizáciu ako sú Nemecký normalizačný úrad (DIN) a Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO). Dalo by sa povedať, že moja každodenná práca sa zaoberá mikrometrom a nanometrovým mikrokozmom.
Čo ťa priviedlo k astronómii?
Pamätám si, že už ako dieťa som hltal sci-fi romány. Samozrejme, ako prvý to bol Jules Verne, ale neskôr Stanislaw Lem a bratia Strugackí boli (a stále sú) mojím obľúbeným čítaním. V Nemeckej demokratickej republike (NDR) sme mali na strednej škole astronómiu ako klasický predmet. Myslím, že vážnejšie som sa začal venovať astronómii vo veku 15 rokov. Skúšal som viacero aktivít, ako pozorovanie slnečných škvŕn a odhady jasnosti premenných hviezd, ale po návrate kméty 1P/Halley v roku 1986 – ktorú som mimochodom nevidel – som sa začal seriózne venovať pozorovaniu komét, počnúc kométou C/1987 P1 (Bradfield).
Zaujala ťa astronómia do takej miery, že si ju zvažoval ako svoje budúce povolanie?
Samozrejme. Dokonca som oslovil niekoľko osôb v bývalej NDR, nech mi poradia. Problémom bolo, že len 1-2 študenti fyziky ročne sa mohli špecializovať na astronómiu. Nechcel som riskovať, tak som šiel na istotu a rozhodol sa pre štúdium inžinierstva. Niekedy to vážne ľutujem.
Tvoj záujem kométy vyvolala kométa C/1987 P1 (Bradfield). Čím ťa očarila?
Ako som vravel, začal som s pozorovaním Slnka a premenných hviezd, ale vôbec ma to neoslovilo. Potom, v novembri či decembri 1987, som v novinách natrafil na správu o jasnej kométe na večernej oblohe. Pokúsil som sa ju násť 8x30 binokulárom a bol som prekvapený, keď som zazrel peknú kométu s krátkym chvostom! Mala jasnosť asi 4. – 5. magnitúdy. A tým to všetko začalo. Neviem, či by ma tiež zaujala, keby bola menej pôsobivá. Prihlásil som sa do výchonemeckého združenia záujemcov o kométy „Arbeitskreis Kometen“ a po zjednotení krajiny som sa stal členom odbornej kometárnej skupiny „Fachgruppe Kometen“.
Pozoruješ kométy vyše tri desaťročia a videl si ich nepochybne mnoho. Ktoré boli pre teba výnimočné a prečo?
Úprimne povedané, je ich veľa. Doteraz som vizuálne pozoroval viac ako 170 komét a viaceré boli určitým spôsobom špeciálne. Ak by som si mal vybrať tri, potom ako prvú by som samozrejme uviedol C/1996 B2 (Hyakutake). Vidieť ju priamo nad hlavou so 65° chvostom pri jasnosti 0 mag je niečo, na čo nikdy nezabudnem. Dokonca som ju videl z autobusu, ktorým som cestoval na nočné pozorovanie! Bola to skutočne veľká kométa.
Na druhé miesto by som zaradil výbuch kométy 17P/Holmes v rokoch 2007/2008. O jej zjasnení som sa dozvedel hneď na začiatku, ešte pred jej viditeľnosťou voľným okom. O deň nato dosiahla takmer 2. magnitúdu! A jej nasledujúci vývoj – od takmer stelárneho vzhľadu až po obrovskú bublinu – bola fascinujúca a podnietila ma, aby som si zaobstaral divadelný binokulár (operné okuliare?) na presné určenie jej jasnosti.
Moja tretia “naj” je C/1997 J2 (Meunier-Dupouy) – to je príbeh o tom, ako som neobjavil kométu. 7. mája 1997 som pozoroval pár dní predtým nájdenú kométu C/1997 J1 (Mueller). Nebol to ľahký cieľ, mala 12. až 13. magnitúdu a navyše pozorovacie podmienky neboli ideálne. Ale podarilo sa mi spraviť odhad jasnosti a nasledujúci deň pri čítaní obežníka IAUC som takmer spadol zo stoličky. Zopár oblúkových minút od C/1997 J1 bola nájdená nová kométa a bola jasnejšia asi o pol magnitúdy! Videl som len jednu kométu – ale ktorú? Žiaľ, to sa už nikdy nedozviem. Keby som mal lepšiu oblohu, snáď by som našiel obe a ohlásil aj novú. Bolo to tesne vedľa.
Odkiaľ zvykneš pozorovať, cestuješ za tmavou oblohou?
Zvyčajne pozorujem priamo z nášho dvora, žijem na vidieku. Mojim 25-cm Dobsonom zachytím kométy do 13. magnitúdy, za predpokladu, že sú dobre kondenzované.
Aké je tvoje prístrojové vybavenie?
Pozorujem vždy najvhodnejším ďalekohľadom, podľa konkrétnej kométy, z trojice 10x50 binokulár, 12-cm f/5 refraktor a 25-cm Dobson.
Niektoré kométy sú viditeľné zo severnej pologule, iné z južnej, podaktoré z oboch. Terry Lovejoy, známy lovec komét z Austrálie, precestoval tisíce kilometrov, aby uvidel jasnú kométu Hale-Bopp. Bola nejaká kométa, ktorú si túžil vidieť, ale nepodarilo sa?
Jednoznačne C/2006 P1 (McNaught). Nepodarilo sa mi ju pozorovať na dennej oblohe, kvôli hmle. Pamätám si, ako sme so Sebastianom Hönigom pár hodín jazdili po okolí, aby sme našli lepšiu oblohu, ale bezvýsledne.
V druhej polovici 90-tych rokov nebolo používanie internetu ešte príliš rozšírené a webové stránky v tom období mali prevažne univerzity, inštitúcie a veľké spoločnosti. Napriek tomu si už v roku 1997 vytvoril stránku venovanú kométam „Catalogue of Comet Discoveries“ (Kalalóg objavov komét). Ako vzniklol tento nápad?
Na to si už nespomínam. Myslím, že som len chcel spraviť webovú stránku, ktorá informuje o novinkách zo sveta komét a tiež propaguje môj katalóg objavov. V rovnakom čase som spustil aj web nemeckej amatérskej pracovnej skupiny pre kométy. Nápad nebol úplne nový, už existovali stránky zaoberajúce sa amatérskym pozorovaním komét, napr. Comet observation homepage Charlesa Morrisa alebo stránky Comet section Britskej astronomickej asociácie (BAA).
V súčasnosti môžeme vďaka internetu veľmi dobre sledovať aktuality o kométach prostredníctvom mnohých skvelých webových stránok. Ale v 80-tych a 90-tych rokoch to bolo úplne iné. Ako sa ti darilo byť v obraze?
Áno, vtedy sa ťažko získavali informácie. Preto bolo užitočné byť členom združenia , či klubu, ktorý sa venoval kométam. Keď som začal s pozorovaním komét, čoskoro som sa stal členom pracovnej skupiny pozorovateľov komét v bývalej NDR. Tam sa správy o objavoch šírili poštou - a to len pre jasnejšie kométy! Po zjednotení krajiny som sa stal členom nemeckej pracovnej skupiny kometárov a začal som odoberať spravodaj vydávaný jedným z našich členov, ktorý mal prístup k obežníkom IAU. Toto bolo výrazné zlepšenie pri získavaní aktuálnych informácií. Posledným krokom bolo, keď som získal prístup k internetu a predplatil si obežníky IAU. Teraz som schopný pozorovať kométy pár hodín po objave. Niekedy som bol medzi prvými ľuďmi, ktorí videli kométu krátko po objaviteľovi.
Internet priniesol aj online diskusné fóra. Na vymieňanie skúseností a na rýchlu vzájomnú komunikáciu v komunite kometárov si zriadil emailové fórum Comet-ml. Ako vznikol nápad a koľko má forum aktuálne členov?
Fórum venované asteroidom, MPML, už nejaký čas existovalo, keď som si pomyslel, že by bolo dobré mať fórum zamerané výlučne na kométy. A myslím, že to bol dobrý nápad. V súčasnosti máme približne 650 členov a v roku 2021 sme oslávili 20. výročie.
Rovnako internetu vďačíme aj za SOHO kométy. Vesmírna sonda SOHO (Solar and Heliospheric Observatory) sa stala najúspešnejou objaviteľkou komét v histórii s viac ako 4000 objavmi. Väčšinu z nich našli amatérski astonómovia. A ty si bol jedným spomedzi prvých lovcov SOHO komét. Ako si sa dozvedel o tejto možnosti?
Dozvedel som sa to z obežníkov IAU a potom z webovej stránky SOHO. Bol som prekvapený, že obrázky sú voľne dostupné a že v nich možno nájsť kométy! Vedel som, že družice SOLWIND a SMM v 70-tych a 80-tych rokoch to už dokázali, ale sonda SOHO akosi unikla mojej pozoronosti. Mal som šťastie, na vysokoškolskom internáte sme mali prístup k vysokorýchlostnému internetu a popri štúdiu som mal dostatok voľného času. Aj keď spočiatku nebola veľká konkurencia a hľadaniu sa venovalo len zopár ľudí, rýchlosť sťahovania hrala dôležitú rolu, ak si chcel byť prvý.
Prišla inšpirácia, mal si vhodné podmienky a čoskoro si našiel svoju prvú SOHO kométu. Dva roky, 2000 – 2002, si takmer na dennej báze skúmal zábery z družice a celkovo si našiel 40 komét. Neskôr si sa venoval hľadaniu len z času na čas. A úplne si to vzdal v roku 2008. Prečo?
Chcel som objaviť kométu, aj keď len maličkú. Lov komét ma fascinoval oddávna. Inšpirovali ma úspešní lovci, s mnohými vizuálnymi objaviteľmi 80-tych a 90-tych rokov som bol v kontakte a to bol aj dôvod vytvorenia môjho Katalógu objavov komét. Vždy bolo mojim snom nájsť kométu. Potom však prišiel moment, keď som s hľadaním prestal kvôli časovej zaneprázdnenopsti a silnej konkurencii. A okrem toho všetky tieto kométy majú meno SOHO a nie ich skutočného objaviteľa.
Prevažná väčšina SOHO komét patrí do takzvanej Kreutzovej skupiny. Dnes však poznáme aj ďalšie. Si objaviteľom druhej známej skupiny, skupiny Meyer. Ako k tomu došlo?
Ak ťa zaujímali kométy a ich objavy, v danom období si musel naraziť na meno Brian G. Marsden. Jedna z prvých vecí, ktorá ma fascinovala, bola Kreutzova skupina komét, o ktorých Brian veľa vedel a písal. A to ma automaticky priviedlo k výpočtom obežných dráh, k spájaniu a identifikácii dávnejšie pozorovaných a stratených komét s inými objektami. Takto som sa dostal k histórii objavovania a k historickým pozorovaniam. Brian bol veľmi milý a otvorený človek, ktorý si ma vždy vypočul aj ako amatéra a povzbudzoval ma. Vlastne by sa dalo povedať, že bol mojim vzorom.
Pri SOHO kométach sa čoskoro ukázalo, že niektoré z nich nepatria do Kreutzovej skupiny. Keďže pozorované oblúky ich dráh sú často len v trvaní niekoľkých hodín, výpočet obežnej dráhy je veľmi nepresný. Ako som sa pohrával s údajmi, našiel som dvojicu komét, ktoré by sa v podstate dali opísať podobnou dráhou. Potom som použil túto obežnú dráhu na kontrolu ďalších komét a našiel som štyri, ktoré by mohli byť reprezentované rovnakými dráhovými elementami. Brian potom vydal obežník IAU, v ktorom oznámil skupinu Meyer a – prekvapenie, prekvapenie – ďalšiu skupinu, ktorú identifikoval on sám: skupinu Marsden. Neskôr Rainer Kracht našiel štvrtú skupinu, Kracht. Raz nás troch Brian nazval „kometárnymi fanúšikmi“. Ako perličku by som spomenul, že sme spoločne dokonca pomenovali asteroid (3635) Kreutz.
V súčasnosti už poznáme stovky komét Meyerovej skupiny a som celkom hrdý na to, že som po Kreutzovej skupine objaviteľom druhej známej skupiny. Niekoľko mesiacov po oznámení skupiny Meyer sa v Berlíne konalo stretnutie profesionálnych astromómov, ACM 2002, na ktorom som sa zúčastnil aj ja, pretože Brian mal prednášku o nových skupinách. Keďže vedel, že sedím v hľadisku, požiadal ma, aby som sa postavil a zožal som potlesk od profesionálnych astronómov za môj objav. Taký bol Brian, vážil si amatérskych aj profesionálnych astronómov rovnako.
Brian G. Marsden, odborník na nebeskú mechaniku a dlhoročný riaditeľ Minor Planet Center, bol nepochybne výnimočný človek a navyše výborný mentor. Vieš menovať aj ďalších astronómov, ktorých si obdivoval?
Brian G. Marsden bol rozhodne výnimočný. Ale imponujú mi najmä vizuálni lovci komét. Ich vytrvalosť a pracovitosť, trávenie nespočetných prebdených nocí, často v nepriaznivých podmienkach, aby konečne uspeli (alebo nie) a našli kométu. To je niečo, čo som vždy hlboko obdivoval. Keď sa pozrieme do histórie, Heinrich Wilhelm Olbers je niečo ako raný profesionálny amatér. Povolaním bol lekár, ale objavil kométy a asteroidy, rátal obežné dráhy a skúmal historické, zabudnuté kométy. Netrúfam sa s ním porovnávať, ale cítim isté duchovné prepojenie.
Paralela s H. W. Olbersom je evidentná. Tiež rátaš kometárne dráhy a skúmaš veľké kométy minulosti. V roku 2003 si zlinkoval novú kométu P/2003 T1 (Tritton) so stratenou D/1978 C2. Bola to náhoda?
Bola to spoločná práca so Sebastianom Hönigom, objaviteľom kométy C/2002 O4. Sebastian si všimol, že parametre dráhy pre túto novoobjavenú kométu (v tom čase ešte nebola oficálne oznámená a bola len na potvrdzovacej stránke NEO Confirmation Page) sa podobali na dráhové elementy dávno stratenej kométy P/Tritton. Dal som dokopy pozorovania oboch telies a prepočítal dráhu. Sedelo to a tak sme to oznámili Brianovi, ktorý potvrdil náš predpoklad. Tým vlastne začalo, dnes už takmer 20-ročné obdobie, kedy sa pokúšam spájať a identifikovať stratené kométy – a musím povedať, že celkom úspešne. Na svojej webovej stránke vediem zoznam mojich úspešných identifikácií.
Odvtedy sa ti podarilo zlinkovať viacero stratených komét s inými aktuálnymi objavmi. Ako takáto identifikácia prebieha?
Po prvé, potrebuješ veľa údajov. Vytvoril som databázu kometárnych dráh, ktoré obsahujú varianty, ktoré nikdy predtým neboli publikované alebo sa objavili iba v čudných a zabudnutých publikáciách. Ďalej potrebuješ astrometrické údaje. Pre moderné kométy to nie je žiadny problém, ale pre staršie to niekedy zahŕňa re-redukciu z literatúry alebo premeranie z naskenovaných dosiek. Veľmi dôležitý je potom softvér – jednak na výpočet prepojenia a integrácie dopredu i dozadu v čase a taktiež na kontrolu nepotvrdených pozorovaní. A myslím si, že je dôležité mať aj trocha inštinktu. Zvyčajne kontrolujem nové objekty na podobnosti jednotlivých parametrov dráhy s mojou databázou. Ak existuje určitá pravdepodobnosť zhody, snažím sa o zlinkovanie. Vo väčšine prípadov pomerne rýchlo zistím, či je prepojenie reálne alebo nie.
Aký softvér používaš na výpočty dráh a na integráciu?
Nič špeciálne – FindOrb a Guide od Billa Graya, najpresnejšie programy na svete. A mám dobré kontakty so Syuichi Nakanom, ktorý môže uspieť, keď ja zlyhám.
Ak hľadáš prepojenie dvoch komét, ktoré elementy si všímaš ako prvé?
Samozrejme uhlové veličiny, teda argument perihélia, dĺžku výstupného uzla a sklon dráhy, a vzdialenosť perihélia, ale aj smer perihélia, čo je často dobrý indikátor, že sa jedná o príbuzné či to isté teleso.
Ak by sa niekto inšpiroval čítaním týchto riadkov a chcel by tiež hľadať stratené kométy, čo by si mu poradil?
Treba začať so známymi objektami, skúšať simulovať rôzne varianty a tak sa učiť. Ale pozor, veľmi ľahko môžeš dospieť k nesprávnemu prepojeniu. Ďalej je dobré oboznámiť sa s historickými formátmi astrometrických dát, atď. V literatúre sa nachádza množstvo podivných foriem zápisov pozorovaní, ktoré sa na prvý pohľad ťažko interpretujú.
A ako to prebieha pri skúmaní historických komét? Fascinujú ma obrázky veľkých komét minulosti. Avšak z nich sa nedá určiť presná astrometria, postup by mal byť iný...
Áno, v prípade historických komét je to iné. Tu sa musíš zahĺbiť hlboko do historickej literatúry a pokúsiť sa vrátiť k primárnym zdrojom. Je to veľmi vzrušujúce a zlepšuje to moje znalosti cudzích jazykov. Taktiež musíš získané údaje interpretovať odlišne v dôsledku iných matematických systémov alebo zápisov, ktoré sa vtedy používali. A musíš sa pokúsiť oddeliť fakty od fikcie. Ale dá sa to, ako vidieť na príklade mojej identifikácie 12P/Pons-Brooks s kométami 1385 a 1457 (a možno aj s kométou 245), alebo z novej zverejnenej dráhy kométy C/1558 P1, ktorá bola predtým úplne nesprávna.
Koľko času si venoval výskumu kométy 12P/Pons-Brooks?
Zistenie a overenie prepojenia nebolo náročné – to zabralo zopár hodín. To, čo trvalo dlho, bolo písanie a výskum pre článok, kde som sa overoval ďalšie návraty kométy za obdobie posledných 2000 rokov. Neevidoval som čas, ktorý som tomu venoval, ale trvalo to niekoľko mesiacov, kým som dospel k finálnej verzii článku.
Ako zisťuješ kde hľadať údaje a ktorú knihu sa oplatí čítať?
Prvé pravidlo: skús sa vrátiť k pôvodnému zdroju! Väčšina veľmi starých kníh je dostupná online. Mnohé knižnice ponúkajú služby skenovania dokumentov a rukopisov. Niekedy musíš čítať medzi riadkami, aby si natrafil na ďalšie zaujímavé zdroje. Aj časopisy a osobná korešpondencia zvykne obsahovať množstvo informácií.
Navštevuješ osobne knižnice a prezeráš knihy rad radom?
Pred dvadsiatimi rokmi som tak robil. Dnes už existuje toľko online možností, že to naozaj nie je nutné. Občas skontaktujem priamo observatóriá či múzeá a vyžiadam si hľadané informácie.
Knihy v stredoveku neboli písané po nemecky. Naučil si sa nejaký cudzí jazyk, ktorý ti pomáhal pri výskume?
Nenaučil, ale zlepšil som si základné znalosti – najmä francúzštiny, latinčiny a trochu aj taliančiny.
Cestoval si kvôli niektorej knihe aj do vzdialenej knižnice?
Pred 20 rokmi áno. Navštívil som napríklad observatórium v Hamburg-Bergedorfe, aby som skopíroval staré spravodaje IAUC.
Poďme od starých kníh k relatívne novším. Pamätáš si svoju prvú knihu o astronómii? A ktorá je tvoja obľúbená?
Jedna z mojich prvých kníh o kométach, ktorá vo mne vyvolala záujem a ktorú stále vlastním, je „Kometen – Kosmische Vagabunden“ od Manfreda Reichsteina. Vyslovene obľúbenú knihu nemám. Spomínaná kniha mi poskytla informácie na pomerne základnej úrovni. Obsahuje však veľa ilustrácií, ktoré vtedy vo mne vyvolali veľký záujem, nakoľko v tom období bolo takejto literatúry málo.
Čítaš veľa kníh venovaných kométam. A nejaký čas už o nich aj píšeš. Spolu s Garym Kronkom ste autorom publikácií Cometography vol. 5 a 6. Ako sa začala táto spolupráca?
Garymu som už pomohol v predchádzajúcich zväzkoch s niekoľkými prekladmi z nemčiny alebo kópiami z knižníc v Nemecku. Pre zväzok 5 sa ma spýtal, či chcem byť spoluautor – niečo, čo bola pre mňa veľká česť a stále je. Samozrejme, že som to prijal! Teraz sa chystáme vydať prvý diel nášho najnovšieho projektu; dvojzväzková kniha o nepotvrdených objavoch komét od roku 1600, ktorá bude obsahovať mnohé prekvapenia a nové poznatky. Som z toho veľmi nadšený.
Vravíš, dvojdielna kniha. To je toľko nepotvrdených objavov komét, že by sa nevmestili do jednej publikácie? Kedy bude vydaný prvý diel?
Áno, existuje veľa nepotvrdených správ o objavoch. Niektoré sú dobre známe, iné sú nejasné. Bolo by toho ešte viac, keby ste si vzali každú malú novinovú poznámku o možnej kométe. Údaje tiež nepredstavujeme len tak: podrobne diskutujeme o celých príbehoch, pozeráme sa na osobné a kultúrne zázemie zúčastnených osôb a snažíme sa posúdiť každý objekt pomocou moderných nástrojov a informácií. Dátum vydania prvého dielu ešte nie je určený, ale predpokladám, že to bude v druhej polovici roku 2022.
Venujme sa ešte chvíľu roku 2003. V to leto si začal hľadať asteroidy a kométy z archívu Near-Earth Asteroid Tracking (NEAT). Ako si sa o tejto možnosti dozvedel?
Myslím, že som čítal cirkulár MPEC, ktorý to spomínal, alebo to bol nejaký príspevok na fórume Minor Planet Mailing List. Ale, už si presne nespomínam. Po tom, čo som sa naučil pracovať s archívom, bola to skvelá pomôcka pri hľadaní predobjavových pozícií známych komét.
V oficiálnom zozname objaviteľov MPC máš na konte 16 asteroidov, zatiaľ čo Rob Matson alebo Sebastian Hönig niekoľko stoviek. Prečo si skončil s lovom v archíve NEAT?
Pre nedostatok času. Bolo to časovo veľmi náročné. Po ukončení štúdia som začal pracovať, oženil som sa a stal som sa otcom. A okrem toho v tom období MPC zmenilo politiku prideľovania objavového kreditu. Dovtedy, ak si našiel nový asteroid, bol si označený za objaviteľa a mal si možnosť pomenovať danú planétku. Po úprave sa objavový kredit prisudzoval observatóriu. Takže motivácia sa stratila. A najmä – mojim hlavným záujmom boli kométy a nie asteroidy. Takže jediné, v čom som pokračoval, bolo hľadanie predobjavových pozorovaní komét.
V spomínanom období si bol veľmi aktívny vo viacerých oblastiach, čo viedlo k objavu Meyerovej skupiny SOHO komét, zlinkovaniu stratenej kométy s novou a tiež k objavu asteroidov z archívu NEAT. Vďaka tomu si sa dostal do povedomia komunity a bol si ocenený pomenovaním asteroidu 52005 (Maik). Ako si sa to dozvedel a aké boli tvoje prvé myšlienky?
V skutočnosti to nebolo prekvapenie. So Sebastianom Hönigom nás kontaktoval Charles Juels, jeden z objaviteľov, keďže chcel po nás pomenovať asteroidy. Požiadal nás o informácie, aby vedel presne naformulovať zdôvodnenie pomenovania. Teda o tejto pocte sme vedeli skôr, ako bola oficiálne oznámená. Samozrejme, vtedy som bol nesmierne natešený a stále som na to pomenovanie veľmi hrdý. Medzitým som pomenoval väčšinu zo svojich 16 objavov.
Archívne snímky vydávajú svoje tajomstvá aj po mnohých rokoch. Tebe sa podaril husársky kúsok, keď si v archíve NEAT našiel neznámu kométu C/2001 Q11. Profesionáli ju jednoducho prehliadli a od jej pozorovania ubehlo 9 rokov, kým si na ňu natrafil. Žiaľ, nie je pomenovaná po tebe. Ako si na to spomínaš?
Mám z toho zmiešané pocity. Zistenie bolo vzrušujúce, ale ak vieš, čo robiť pri objave, celkom jednoduché. Na snímkach NEAT som našiel kometárne vyzerajúci objekt a vypočítal som prvú dráhu (takzvanú dráhu Väisälä). Mal som šťastie, že som našiel ďalšie pozorovania neďaleko od objavovej pozície, a tak som mohol zlepšiť obežnú dráhu, čo mi zase umožnilo nájsť ešte viac pozorovaní v oveľa dlhšom časovom období. Neskôr som dokonca priamo skontaktoval ďalšie observatóriá pre snímky. Pravidlá pomenovávania komét som však poznal až príliš dobre a bolo jasné, že pri archívnych objavoch bude kométa aj tak pomenovaná po prehliadke. Rovnako ako pri SOHO kométach. Trocha som dúfal, že sa rozhodnú inak, v prospech amatéra a pomenujú ju NEAT-Meyer, ale čo už. Nestalo sa tak.
Našiel si kométu, no tvoj sen sa nesplnil...
Samozrejme, nájsť kométu, ktorá ponesie moje meno, je stále mojim snom. Niektorí vravia, skupina komét pomenovaná podľa teba je oveľa cennejšie, ale zažil som zlaté časy vizuálnych lovcov a vždy som túžil nejakú násť aj ja. Nejako teraz ľutujem, že som 90-te roky nevyužil na vizuálny lov namiesto ich pozorovania. Vtedy boli šance v porovnaní s dneškom veľmi vysoké. Nemienim sa pustiť do vlastného lovu CCD kamerou v malom rozsahu, som vizuálny pozorovateľ. Myslím, že zostanem pri hľadaní neznámych komét v literatúre.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Dve veci. Objav Meyerovej skupiny SOHO komét a identifikáciu kométy 12P/Pons-Brooks s kométami z rokov 1385 a 1457 (a možno s jednou z roku 245). A kto vie, čo bude ďalej?
Čomu sa momentálne venuješ, máš na pláne nový projekt?
Nájsť kométu samozrejme stále zostáva v mojej mysli. Ale dal som si za cieľ dosiahnuť 2500 vizuálnych odhadov jasnosti komét. Od decembra 1987 som na čísle 1750.
Pred necelými 20 rokmi boli sprístupnené dáta z projektu NEAT. Dnes sú takto k dispozícii pozorovania ďalších svetových observatórií, dokonca i dáta z vesmírnych sond. Neláka ťa oprášiť staré zvyky a zopakovať úspech kométy C/2001 Q11?
Myslím, že nie. Som tak zaneprázdnený historickými kométami, že by bolo časovo príliš náročné pokúsiť sa identifikovať kométy vo veľkom množstve dát dostupných z veľkých prehliadok oblohy. Samozrejme, stále kontrolujem nové objavy, či sa zhodujú s kométami z minulosti. Okrem toho mám ešte niekoľko rozbehnutých projektov, kde hľadám údaje na opravu obežných dráh komét spred roka 1800. Baví ma študovať historické knihy, rukopisy a spisy a ako detektív zbierať časti skladačky, aby si nakoniec prišiel s niečím novým.
Spomínal si, že si vyrastal na vedecko-fantastickej literatúre. Ako si na tom so sci-fi filmami?
Samozrejme, mám rád dobré sci-fi filmy a dokonca som aj fanúšikom Star Treku. Aj keď treba povedať, že vo filmoch je väčšinou oveľa menej vedy ako fikcie. Aby som bol úprimný, pozerám tie filmy pre zábavu. Nie som ten, kto kritizuje každú scénu kvôli fyzikálnej nesprávnosti. Potom by to už nebola zábava. Pri sledovaní „2001: Vesmírna odysea“ od Kubricka alebo „Stalkera“ od Tarkovského sa bavím rovnako ako pri sledovaní Star Treku. Myslím, že posledná veta sa bude zdať podaktorým divná.
Čo je pre teba najlepší relax?
Verte tomu alebo nie: počítačové hry. Tiež sa venujem turistike