Strážca nášho pokojného spánku z pohoria Santa Catalina v Arizone
„Nič sa nevyrovná vôni ďalekohľadu podvečer pri západe slnka. Najmä, keď vieš, že ťa čaká jasná noc."
Kacper Wierzchoś
Jasná kométa mu učarila, keď mal deväť rokov. O niekoľko rokov neskôr pozoroval prechod planéty pred slnečným diskom, čo mu prinieslo uznanie a následne otvorilo dvere na najmodernejšie svetové observatóriá. Z amatéra sa stal profesionál. Svoj romantický sen, osamote pozorovať a objavovať nebezpečné asteroidy a kométy na vrchole kopca, premenil na skutočnosť. Poľský astronóm, Kacper Wierzchoś.
Aké bolo tvoje prvé stretnutie s astronómiou?
Na svoje prvé stretnutie s astronómiou sa pamätám veľmi živo. Šiel som s rodičmi autom po poľnej ceste. Zrazu otec zastavil, vystúpili sme von a ukázal mi rozmazaný fliačik s krátkym chvostom blízko horizontu. Mal som vtedy deväť rokov a bola to kométa C/1995 O1(Hale-Bopp). To vyvolalo môj záujem o astronómiu všeobecne a najmä o kométy.
Aký bol tvoj hlavný zdroj informácií o astronómii v začiatkoch?
Bola to kombinácia kníh a neskôr internetu. Mal som niekoľko kníh o astronómii, ktoré mi kúpili rodičia, ale mali sme tiež pripojenie na internet od začiatku 21. storočia. Väčšina informácií o astronómii na internete bola v angličtine, takže to mi určite pomohlo aj v zdokonaľovaní angličtiny.
V súčasnosti dávaš prednosť internetu alebo tlačeným knihám?
No nemyslím si, že by niekto mohol povedať, že internet nie je hlavným zdrojom informácií pre skoro čokoľvek. V mojich knihách si pravidelne overujem údaje ako sú životopisy astronómov, ktorých obdivujem, referenčné informácie o kométach, hviezdnych atlasoch, sprievodcov po oblohe, atď.
Máš obľúbenú astronomickú knihu?
Nie som si istý, či viem vybrať jednu obľúbenú, ale na vrchole zoznamu sú knihy zo série Cometography od autorov Gary Kronk, Maik Meyer a David Seargent, "Celestial Handbook" od Roberta Burnhama Jr., a "The Cambridge Guide to Astronomical Discovery" od Williama Lillera. Posledné dva tituly sú zastaralé, ale stále ich pomerne často otváram.
Narodil si sa v Lubline v Poľsku, ale od troch rokov si žil v Lleide, v Španielsku. A posledných päť rokov žiješ v USA. Bolo ľahké prejsť na angličtinu, keď si sa presťahoval do USA? Koľko jazykov ovládaš?
Áno, narodil som sa v Lubline, v Poľsku, v roku 1988, ale v rokoch 1991 až 2015 som žil v Španielsku, čo je väčšina môjho života. Myslím si, že učenie angličtiny nebolo tak ťažké, keďže sme sa ho učili v škole už v ranom veku. Na zdokonaľovaní mojej angličtiny stále pracujem (konkrétne na gramatike), ale nakoľko moja manželka je Američanka a to mi rozhodne pomáha. Rozprávam štyrmi jazykmi: poľsky, španielsky, anglicky a katalánsky.
Považuješ ovládanie štyroch jazykov za výhodu vo svojom živote?
Určite mi to pomohlo. Najmä znalosť angličtiny.
Si v kontakte s poľskými astronómami?
Áno, som v kontakte s niekoľkými poľskými amatérskymi astronómami na rôznych úrovniach. Niektorí z nich boli takí milí, že ma pozvali prednášať o mojej práci pre široké publikum. Tiež som mal rozhovory v poľských populárno-vedeckých programoch alebo v poľských televíznych správach.
Ako tínedžer si sa rozhodol, že budeš profesionálnym astronómom. K tomuto cieľu viedlo niekoľko udalostí, ktoré ešte viac a viac posilnili tvoje rozhodnutie. Začnime s rokom 2003. Pozorovanie prechodu Merkúra pred slnečným diskom ti prinieslo uznanie. Pamätáš si na to, ako to bolo a čo nasledovalo?
Áno, spomínam si na tranzit Merkúra v roku 2003. Mal som vtedy 15 a fotografoval som úkaz webkamerou Philips TouCam cez môj ďalekohľad Meade ETX-90. V tom čase boli CCD kamery a všetky špecializované kamery na astronomické účely príliš drahé, a spomínam si, že bolo populárne upravovať ich elektroniku, tak aby sa mohli používať na astronomické pozorovania. Môj otec a ja sme modifikovali dve takéto kamery. Prvú sme pokazili, ale druhá sa vydarila.
Povedz nám viac o tvojej fotografii z tranzitu Merkúra.
Môj obrázok tranzitu Merkúra bol zvolený za snímku mesiaca v časopise Astronomía y Universo. Je to hlavný časopis o astronómii v Španielsku (teraz sa volá Astronomía) a bol to pekný pocit, keď moja fotografia bola publikovaná v tlačenom vydaní časopisu. Do tej doby som sa zaujímal o astrofotografiu, ale v nasledujúcich rokoch sa môj záujem presmeroval na astrometriu planétok a lov komét.
Prechod Merkúra bola perfektnou prípravou na podobnú udalosť v nasledujúcom roku, na tranzit Venuše, ku ktorému došlo 8. júna 2004...
Áno, presne a to bolo to, čo naozaj odštartovalo moju kariéru v astronómii (aj keď ešte nie profesionálnu). V tej dobe som bol stredoškolák, a keďže som už mal vlastné prístrojové vybavenie, môj učiteľ fyziky Anicet Cosialls, moji dvaja spolužiaci a ja sme sa rozhodli pustiť do projektu zmerania obežnej doby Venuše a pokúsiť sa pozorovať jeho atmosféru pomocou údajov získaných počas tranzitu. Náš projekt sme sa rozhodli prihlásiť do medzinárodnej súťaže s názvom "Catch a Star", (Dotkni sa hviezdy), ktorú organizovalo Európske južné observatórium (ESO). Súťaž sme vyhrali a cenou bol výlet na Cerro Paranal v Čile. Vieš si to predstaviť? Traja 16-roční mladíci a ich stredoškolský učiteľ sa voľne prechádzali na jednom z najpokročilejších teleskopov sveta uprostred púšte Atacama?
Ale ten príbeh ešte pokračoval, však?
Správne. Projekt sme prihlásili aj do španielskej súťaže „Física + matemáticas en acción“ (Fyzika a matematika v akcii) a taktiež sme vyhrali. Tentoraz prvou cenou bol výlet na observatórium Teide na španielskom ostrove Tenerife.
Pre mňa najcennejšou skúsenosťou z týchto súťaží neboli samotné cesty, ale stretnutie s Richardom Westom, ktorý mal prednášku na súťaži „Física + Matemáticas en acción", ktorá sa konala v septembri 2004 v španielskej Granade. Richard West je objaviteľ jasnej kométy C/1975 V1 (West), a v tom čase som už bol úplne posadnutý kométami. Spravil na mňa dlhotrvajúci dojem.
Foto: archív K. Wierzchoś
Vtedy som sa rozhodol, že jedného dňa tiež objavím kométu. Bolo mi jasné, že sa musím stať profesionálnym astronómom. Bol som amatér (stále som), ale vedel som, že mám nato, aby som sa stal profesionálom. Pozorovanie a skúmanie nočnej oblohy a dostať za to zaplatené, to znelo ako sen. Tiež ma veľmi lákala romantická predstava byť sám v noci v observatóriu na vrchole kopca a objavovať.
Vravel si, že si sa začal zaujímať o astrometriu. To bolo v lete 2008...
Ako sa môj záujem o astronómiu prehlboval, zaobstaral som si s pomocou môjho strýka 8" ďalekohľad typu Schmidt-Cassegrain (SCT), ktorý som umiestnil na balkón rodičovského bytu v Madride, Španielsko. Nazval som to Observatórium Aravaca a získal som MPC kód J20. V tej dobe som sa mnoho naučil od španielskych amatérov, odborníkov na astrometriu akými boli Ramon Naves alebo Gustavo Muler. Spomínam si, že sme počas pozorovaní boli spojení cez Skype. Z balkóna som začal robiť astrometriu planétok (väčšinou komét), ale bol to projekt, ktorý čoskoro skončil pre hrozné svetelné znečistenie veľkomesta, akým je Madrid. Podarilo sa mi však napozorovať impaktor 2008 TC3 ktorý objavil Richard Kowalski z Catalina Sky Survey.
Po ukončení strednej školy si vyštudoval fyziku na Univerzite Complutense v Madride. V štúdiu si pokračoval na Floride, USA. Prečo tam a aký bol tvoj študijný odbor?
Na Universidad Complutense de Madrid som študoval odbor „Licenciatura en Físicas" (ekvivalent amerického bakalára vied + magisterský titul). Následne som sa presťahoval do USA, kde som dokončil doktorát na University of South Florida v Tampe. Moja doktorandská práca pod vedením Dr. Maria Womack sa zaoberala skúmaním emisií oxidu uhoľnatého u troch komét prostredníctvom rádioteleskopov. Na začiatku môjho doktorantského štúdia som bol vyučujúcim asistentom a prednášal som študentom, čo bola výborná skúsenosť. Keď som začal doktorandské štúdium nemal som žiadne skúsenosti s rádioastronómiou a bolo skvelé spoznať túto oblasť astronomického výskumu. Myslím si, že byť v obraze s viacerými výskumnými technikami v astronómii môže potenciálne otvoriť množstvo dverí.
V novembri 2019 si sa pripojil k tímu Catalina Sky Survey (CSS). Ako si sa tam dostal?
Odkedy som vedel o CSS veľmi ma lákala práca na takomto mieste. Rád pracujem s ďalekohľadmi a účasť na pozorovaní bola pre mňa skutočne príťažlivá. Na jar roku 2019 som v CSS absolvoval stáž a počas tejto doby som vyvinul softvér, ktorý detekuje nečakané zjasnenia asteroidov a ten začali používať pri vyhodnocovaní pozorovaní. Keď som na jeseň 2019 dokončil doktorandské štúdium, podal som si žiadosť o miesto v CSS, a v tom čase som už poznal všetkých v tíme. Návrat do CSS ako astronóm na plný úväzok bol skvelý. Dobré ovládanie astrometrie mi nepochybne pomohlo. Keď som sa pripojil do tímu CSS, bolo skvelé, že ma zaúčala osoba, ktorej NEO som pozoroval v Španielsku počas mojich stredoškolských štúdií. Svojím spôsobom sa kruh uzavrel.
Ako vyzerá tvoja pozorovacia smena a aké máš úlohy?
Jedna smena pozorovateľa sa zvyčajne pohybuje v rozsahu troch až šiestich nocí v rade a za jednu lunáciu mávame niekoľko smien. V noci pozorujeme a počas dňa spíme na ubytovni pri observatóriu. Počas noci sme zodpovední za prevádzku ďalekohľadov (1,5-m reflektor na Mt. Lemmon, MPC G96 a 0,7-m Schmidt na Mt. Bigelow, MPC 703) z riadiacej miestnosti v observatóriách. Prevádzkujeme ďalekohľady, rozhodujeme kde pozorovať, ako pozorovať, hlásime objavy do MPC, robíme potvrdzovanie objavov, atď. Vieme na diaľku ovládať náš ďalekohľad určený na potvrdzovanie objavov (1-m reflektor na Mt. Lemmon, MPC I52). Môžeme to robiť buď z kontrolnej miestnosti našich prieskumných teleskopov, z nášho operačného centra v areáli University of Arizona, alebo dokonca aj z domu.
Ak pozoruješ celú noc, získaš stovky CCD snímkov. Ako ich spracúvaš? Posielaš dáta do MPC okamžite?
Správne, za každú noc získame na našich ďalekohľadoch 800 až 1000 snímok. Kontrolujeme snímky v kontrolnej miestnosti, akonáhle sú spracované naším vyhodnocovacím systémom, čo je niekoľko minút po ich získaní. Nové objavy a astrometriu okamžite posielame do MPC. Hneď ako nájdeme nový objekt, hlásime to. Máme výborný vyhodnocovací softvér, ktorý hľadá pohybujúce sa objekty, alebo „detekcie", ako ich nazývame. Snímky s takýmito telesami sú overované vizuálne. Každé nové NEO alebo kométa, ktorú nahlasujeme, sa vizuálne overuje pozorovateľom. Drvivá väčšina objektov je objavená pomocou tohto programu, ale z času na čas pozorovateľ nájde nový objekt pri vizuálnej kontrole snímok.
Tvoja práca prináša nové objavy dennodenne. Pamätáš sa, ktorý bol prvý?
Musím sa priznať, že si nepamätám! Ako vravíš, každú noc nájdeme niekoľko NEO, niekedy vyše 40 nových objektov, ak pozorujeme v blízkosti opozície.
Koncom februára ste spolu so svojím kolegom Theodorom Pruynom objavili nezvyčajný objekt, označený ako 2020 CD3. Médiá tento objekt označili za „mini-mesiac". Ako to bolo?
Na CSS som začal pracovať na jeseň 2019, a do februára 2020 som už bol zaučený na 0,7-m Schmidt-ke na Mt. Bigelow, ale na 1,5-m reflektore na Mt. Lemmone som sa stále zacvičoval. Pri ďalekohľade pracujeme sami, ale v tú noc som pozoroval s Teddym Pruynom a zaškoloval sa na našom 1,5-m reflektore. Počas noci sme narazili na objekt, ktorý vyzeral rovnako ako ktorýkoľvek z NEO objektov, aké nachádzame denne. Objav sme zaslali do MPC a pokračovali v práci. Nasledovný deň Bill Gray z Projektu Pluto poslal e-mail, v ktorom upozorňoval, že tento objekt by mohol byť na geocentrickej obežnej dráhe. Následné pozorovania potvrdili, že teleso bolo skutočne zachytené gravitáciou Zeme. V danom momente sme nevedeli, či objekt bol prirodzeného pôvodu alebo vytvorený človekom. Keď prišlo viac následných pozorovaní, pomer plochy k hmotnosti objektu potvrdil, že ide o prirodzené teleso. Zaujímavé je, že okrem nášho Mesiaca ide o druhý taký objekt, o ktorom sa zistilo, že sa v čase objavu nachádza na obežnej dráhe okolo Zeme. Prvým bol asteroid 2006 RH120, ktorý bol objavený tiež na CSS našim riaditeľom Ericom Christensenom v roku 2006.
Opäť si sa dostal do svetla reflektorov, bolo to iné ako v rokoch 2003 – 2004?
Áno, bol to celkom vtipný príbeh. Keď sme teleso nahlásili do MPC, oznámil som to na mojom twitterovom účte. Dovtedy som mal na Twitteri len hŕstku nasledovateľov, boli to väčšinou priatelia zo Španielska a rodinní príslušníci a zopár astronómov. Chcel som sa s nimi podeliť správou o novom objekte, tak som napísal tweet a šiel spať. Keď som sa prebudil, videl som, že moja správa bolo zdieľaná v tisícoch, dostal som e-maily a telefonáty z The New York Times, The Washington Post, The Atlantic, CNN, a ďalších médií, ktoré som si nezapamätal. Nasledovalo niekoľko zdrvujúcich dní, keď som bol v centre pozornosti. Áno, bolo to veľmi odlišné od rokov 2003 – 2004, toto bola úplne iná liga.
Uplynuli dva mesiace a MPC oznámila objav kométy C/2020 H3 (Wierzchoś). Prekvapilo ťa to, keď to prišlo?
Bola to pozorovateľská noc ako každá iná s 1,5-m ďalekohľadom na Mt. Lemmon. Našou úlohou je hľadať blízkozemské asteroidy, ale tu a tam sa na našich snímkach objavia rozmazané fliačiky, votrelci s chvostom. Počasie v noci objavu, 25.apríla 2020, bolo perfektné, bez jediného mraku na oblohe. Okolo tretej hodiny nadránom som skúmal oblasť v blízkosti Mliečnej cesty v súhvezdí Orla. Potom, čo začali prichádzať spracované snímky zo systému, okolo štvrtej hodiny ráno som si všimol kométu 18,5 magnitúdy so širokým a difúznym chvostom orientovaným juhozápadným smerom. Každú noc narazíme na mnohé známe kométy, tak som sa naučil príliš sa nevzrušovať. Keď som skontroloval, že žiadna známa kométa alebo asteroid nie je uvádzaný na polohe tejto kométy, znervóznel som. Bola to pre mňa veľká vec. Spomínam si, že som mal problém s písaním správy pre MPC popisujúc kometárny vzhľad objektu, pretože sa mi triasli prsty. V tú noc môj kolega Carson Fuls pozoroval našim 1-m potvrdzovacím ďalekohľadom, odpozoroval objekt potom, čo som mu poslal moje dáta a zavolal mi, aby mi povedal, že on tiež videl chvost a kómu. Nechcel som sa príliš vzrušovať, pretože som vedel, že objekt by mohol byť návratom známej periodickej kométy, ale už po troch dňoch, 28. apríla 2020, MPC oznámila kométu a to bol v mojom živote veľmi šťastný moment. Bola to slabá kométa, žiadna senzácia, ale je ťažké opísať radosť z toho, že si prvým človekom, ktorý zazrel ten vzdialený ľadový svet.
Zoznam komét nesúcich meno po poľských astronómoch bol aktualizovaný na 10. Bol si posadnutý kométami a po tom, čo ťa inšpiroval lovec komét Don Machholz a ďalší lovci, rozhodol si sa na ne poľovať už ako amatér. Kedy to bolo a aký ďalekohľad si používal?
Áno, Shoemakerovci, Rob McNaught, Clyde Tombaugh, Robert Burnham Jr., Don Machholz, Bill Bradfield, Antoni Wilk, Leslie Peltier, Tsutomu Seki, Shigeki Murakami, Minoru Honda a mnohí ďalší objavitelia komét sú ľudia, ktorých prácu obdivujem. Začal som vizuálne hľadať kométy v roku 2009, keď som žil v Španielsku s 8" reflektorom. A venujem sa tomu stále, ak mi to čas dovolí. Teraz používam 125-mm f/7.8 refraktor a 130-mm f/6.2 reflektor. V minulosti som používal dobsona väčších rozmerov. V súčasnosti, ak nepracujem, prehľadávam oblohu v nízkej slnečnej elongácii, a skutočne si to užívam. Vizuálny objav kométy by bol úžasný napriek tomu, že je nepravdepodobný. Myslím si, že nás všetkých prekvapilo, keď Don Machholz pred dvoma rokmi vizuálne objavil kométu C/2018 V1 (Machholz-Fujikawa-Iwamoto).
Prečo sú niektoré kométy pomenované po prehliadke, ako CATALINA a iné po astronómoch CSS, ako napríklad C/2020 H3 (Wierzchoś) či C/2016 Q4 (Kowalski)?
Je to vysvetlené v usmernení IAU – pomenovanie komét, presnejšie v časti 3.4 písm. a 2. Tam sa uvádza, že ak kométu nájde samotný objaviteľ, zistí kometárnu aktivitu, zmeria jej pozíciu a jej jasnosť, nahlási objav, kométa dostane meno po objaviteľovi. Kométy s názvom Catalina alebo Lemmon sú objekty, pre ktoré nebola splnená jedna alebo viac z uvedených požiadaviek IAU. Kométy Catalina alebo Lemmon sú zvyčajne objekty, ktoré nájdeme v noci, ale u ktorých sme si nevšimli kometárnu aktivitu. Inými slovami, sú to objekty, ktoré hlásime ako asteroidy v priebehu noci, ale neskôr sa prejavia kometárnou aktivitou. To môže byť spôsobené tým, že jej aktivita bola príliš slabá v čase objavu, aby si to pozorovateľ všimol, alebo že podmienky pri objave neboli dostatočné, aby sme to spozorovali, mesačný svit, atď.
Po dokončení pracovnej smeny na Mt. Bigelow alebo Mt. Lemmon, zvykneš pokračovať v pozorovaní aj s vlastným ďalekohľadom? Čo zvyčajne pozoruješ?
No potom, čo som skončil s pozorovaním v práci, zvyčajne idem spať na ubytovňu pri observatóriu. Keď mi skončí celá smena, odchádzam domov a kým dorazím je už svetlo. Bývam asi dve hodiny jazdy od observatórií. Zvyknem pozorovať s niektorými z mojich ďalekohľadov na observatóriu Mt. Lemmon po skončení práce, teda keď sa obloha už rozjasnieva a keď už je veľký ďalekohľad vypnutý. Keď si prinesiem môj vlastný ďalekohľad do observatória a nie som príliš unavený, prehľadávam rannú oblohu, pozorujem Mesiac alebo akúkoľvek planétu, ktorá je viditeľná.
Povedal si, že máš rád vôňu ďalekohľadov. Koľko ich máš? Ktorý z nich je tvoj obľúbený?
Nič sa nevyrovná vôni ďalekohľadu podvečer pri západe slnka. Najmä, keď vieš, že ťa čaká jasná noc. Trocha som upravil citát z filmu Apokalypsa teraz. Mal som niekoľko ďalekohľadov v priebehu rokov, snažil som sa o čo najväčší priemer objektívu. Dnes som spokojný s menšími prístrojmi, ktoré mi dávajú väčšie zorné pole. Teraz používam Takahashi MT-130 f/6.2 reflektor, Takahashi FC-76DCU f/7.5 refraktor, Stellarvue SVX-125D f/7.8 refraktor a Edmund Astroscan 4,05" f/4.2 reflektor. Mám tiež 10" f / 5 dobsona, ktorý je teraz rozobratý a potrebuje nejaké opravy na konštrukcii a zaostrovači. Takahashi MT-130 je čerstvá akvizícia (kúpil som ju minulý mesiac), ale rýchlo sa stal jedným z mojich obľúbených ďalekohľadov. Poradové číslo mi hovorí, že bolo vyrobené v roku 1990. Nátery na zrkadlách sú v skvelej kondícii a primárny objektív je jednoducho dokonalý. Keď pozorujem, uprednostňujem estetický aspekt obrazu v okulári. V súvislosti s tým sa mi páči tento citát od japonského lovca komét Tsutomu Sekiho:
"Kvalitná optika pomáha dosiahnuť koncentráciu mysle. Šošovky a zrkadlá slabej kvality znemožnia sústrediť sa na pozorovanie. Nové kométy v čase objavu sú veľmi slabé a difúzne. Je to kvalitná optika, trénované oči a pokojná myseľ a skúsenosti, ktoré dokážu odlíšiť mierne difúzne objekty s nezvyčajným vzhľadom od nespočetného množstva slabých hviezd."
Máš viacero podobných obľúbených citátov?
Mám ich viacero:
"Uloviť pohybujúcu machuľu na oblohe sa môže javiť ako čudný cieľ, ale aj keď sa nám to nepodarí, poľovačka je odmenou, pretože, neexistuje lepší spôsob ako byť noc čo noc tvárou tvár k bohatstvu, o akom starý Kroisos nikdy nesníval."
Leslie Peltier
Leslie Peltier objavil niekoľko komét a napísal klasickú knihu „Starlight nights“. Tento citát pochádza z nej a do veľkej miery charakterizuje podstatu hľadania komét, alebo prezerania oblohy. Môže to znieť ako klišé, ale pre mňa je vizuálny lov komét stelesnením známej myšlienky, že dôležitá je cesta a nie cieľ. Vďaka vizuálnemu hľadaniu komét dokážem mojim ďalekohľadom lokalizovať stovky objektov hlbokého neba a na vlastné oči obdivovať úchvatné galaxie, hviezdokopy a hmloviny, o ktorých som nevedel, že existujú, až kým sa nezjavili v zornom poli môjho ďalekohľadu. Prezeranie oblohy teleskopom a byť noc čo noc zoči-voči s týmito galaxiami, hviezdokopami a hmlovinami (a s občasnou kométou), mi skôr pripomína, akí sme vo vesmíre bezvýznamní. A to ma paradoxne upokojuje.
"Venuj sa hľadaniu celou svojou bytosťou s nekonečnou trpezlivosťou a vytrvalosťou."
Clyde Thombaugh
Tento citát je druhým v poradí z "Desatora budúceho lovca planét", ktoré napísal Clyde Thombaugh (objaviteľ Pluta a kométy 274P/Tombaugh-Tenagra). Trpezlivosť a vytrvalosť sú v astronómii rovnako dôležité ako v iných vedných odboroch, v umení, či v remeslách.
"O pár rokov neskôr môj otec ťažko ochorel a hoci som bol mladý, začal som sa obávať o svoje zdravie. Prerušil som hľadanie komét, aby som sa neprepracoval. Z toho dôvodu som obmedzil moje pozorovania. Istý čas som preto trpel. Vedel som, že je dôležité starať sa o seba, ale rozmýšľal som, či sa mám naozaj vzdať svojho sna (nájsť kométu). Človek sa dožije najviac sto rokov, ale to je nepochybne veľmi krátka doba v porovnaní so životom hviezd. Krátky a vysnívaný život by bol lepší ako dlhý a jednotvárny. Preto som sa rozhodol ísť si za svojím snom, nech sa deje čokoľvek."
Tetsuo Yanaka
Túto úvahu japonského lovca komét Tetsuo Yanaku nájdete v knihe „The Cambridge Guide to Astronomical Discovery“ od W. Lillera. Byť pozorovateľom na plný úväzok a profesionálnym lovcom asteroidov a komét si vyžaduje, aby som permanentne pracoval v noci. Nie je žiadnym tajomstvom a preukázalo sa, že dlhodobá práca v nočných smenách je spojená so zvýšeným rizikom srdcových problémov, vredov, určitých druhov rakoviny a ďalších zdravotných komplikácií. Nebudem klamať; nočná práca na plný úväzok nie je ľahká. Ale podľa mňa to stojí za to. A myslím si, že sa to oplatilo aj Yanakovi, pretože nakoniec si splnil svoj sen a v priebehu štyroch dní objavil dve kométy: C/1988 Y1 (Yanaka) a C/1989 A2 (Yanaka).
Si na začiatku svojej profesionálnej kariéry. Čo považuješ za tvoj doterajší najväčší úspech?
Na túto otázku by som mal odpovedať na dvoch úrovniach. Na osobnej úrovni je to jednoznačne objav kométy C/2020 H3 (Wierzchoś). Kométy sú to, čo ma priviedlo k astronómii a svojím spôsobom formovali môj život. Žijem vo svete, kde sú kométy stredobodom vesmíru. Väčšina mojich myšlienok a akcií sa točí okolo komét.
Na vedeckej úrovni, je to objav asteroidu 2020 CD3, ktorý je tiež známy ako mini-mesiac. Uplynulo deväť mesiacov od objavu 2020 CD3 a už boli publikované tri vedecké práce. Objav 2020 CD3 vyvolal veľký záujem a nasledovala pozorovacia kampaň s niektorými z najväčších svetových ďalekohľadov ako Gemini North 8-m alebo Keck 10-m.
Tvoj sen byť sám v noci v observatóriu na vrchole kopca sa splnil pred rokom. Žiješ svoj sen, máš prácu snov a už si aj objaviteľom. Čo by si poradil tým, ktorí chcú dosiahnuť podobný cieľ?
Je ťažké odpovedať na túto otázku, pretože ja môžem hovoriť len o svojej osobnej skúsenosti. Nemám žiadne všeobecné rady, alebo niečo v zmysle „tvrdo pracovať" alebo „všetko je možné". Jedna vec, ktorá mi naozaj pomohla, keď som sa začal zaujímať o astronómiu, a ktorá mi doslova otvárala viacero dverí, keď som klopal na dvere profesorov a vedúcich na strednej škole, vysokej škole a na trhu práce, bolo to, že čo som sa naučil, vždy som vyskúšal v praxi. Napríklad, keď som sa prvýkrát učil o spektroskopii vo veku 15 rokov, začal som získavať spektrá hviezd s mojím 90-mm ďalekohľadom a optickým hranolom. Keď som sa venoval asteroidom, začal som robiť astrometriu a podobne. Považujem sa za praktického človeka, a preto sa mi páči observačná astronómia. Tým mám na mysli, že predmety študované na strednej a vysokej škole boli len časťou rovnice v mojom prípade. V skutočnosti, moje známky boli dobré, ale nie výborné. Myslím si, že ak preukážete, že môžete byť prínosom pre vedu ešte predtým, ako túto vedu začnete študovať vo vzdelávacej inštitúcii, tak vám to otvorí mnoho dverí.
Ako tínedžer si hral v rockovej skupine, ale hráš aj na klasickej gitare. Je hudba tvojím obľúbeným spôsobom relaxu?
Hral som hral v rockovej kapele ako tínedžer, keď som žil v Lleide, Španielsko. Volali sme sa „Lust Epitaph" a hrali sme na niekoľkých lokálnych scénach. Ale môj hlavný hudobný nástroj je klasická gitara. Povedal by som, že hranie na gitaru, čítanie (väčšinou o kométach a observačnej astronómii), lukostreľba, a pozorovanie vtákov sú hlavné činnosti, pri ktorých oddychujem.
