Lovec SOHO komét
Astronómia mu učarila už v detstve a túžil sa stať astronómom. Keď však zistil
možnosti reálneho uplatnenia ako profesionálny astronóm, rozhodol sa pre istejšiu
dráhu učiteľa. Hoci si už ako žiak zhotovil ďalekohľad, za svoje objavy vďačí
kozmickej sonde a celosvetovej počítačovej sieti. Ako 9-ročný hľadal
jasnú kométu na oblohe, neúpešne. Prešlo 44 rokov kým si splnil svoj sen a objavil
tú svoju prvú. A potom postupne ďalšie. Rainer Kracht, lovec SOHO komét.
Brémy sú nielen mestom kam smerovali podľa známej rozprávky muzikanti, ale kde si
vyrastal a začal spoznávať tajomstvá vesmíru i ty. Ako si sa dostal k astronómii?
V jeden novembrový večer roku 1961 sa ma brat spýtal, či by som s ním nechodil na
astronomické prednášky, ktoré organizovalo miestne Olbersovo spoločenstvo
amatérskych astronómov. Šiel som. Na streche Námornej školy mali malú hvezdáreň.
Prednášky viedli učitelia z tejto školy a študenti astronómie. Okrem toho tam
bolo planetárium s príručnou knižnicou a samozrejme mnoho zaujímavých ľudí.
Jeden z nich staval ďalekohľady. Po roku som začal brúsiť moje prvé zrkadlo a
zhotovil som si vlastný ďalekohľad. Bolo to 15 cm teleskop typu Newton. Bola to
veľmi vzrušujúce obdobie, na oblohe bolo možné sledovať umelé družice Echo,
objavili sa prvé obrázky Marsu zo sondy Mariner 4 a podarilo sa mi vyfotografovať
úplné zatmenie Mesiaca cez môj ďalekohľad.
Moje prvé fotografie cez ďalekohľad sa mi podarili v roku 1964. Boli
medzi nimi i snímky úplného zatmenia Mesiaca z 24.-25. júna a tiež z 19. decembra.
Niektoré z nich boli publikované v miestnych novinách. Môj otec pracoval ako
novinár, takže som vedel komu ukázať fotky.
K astronómii si sa dostal ako 13 ročný. Nerozmýšlal si o dráhe profesionálneho astronóma?
Áno, chcel som sa stať profesionálnym astronómom. Lenže mi bolo povedané, že je
takmer nemožné zamestnať sa ako astronóm. Myslím, že to v období rokov 1965/1966
bolo naozaj tak.
Nakoniec si si zvolil menej romantické povolanie, učiteľské. Čo to bol presnejšie?
Bol som učiteľom matematiky, fyziky a informatiky a učil som na strednej škole
Kooperative Gesamtschule v Elmshorn, v malom mestečku 35 km od Hamburgu. Teraz
si však užívam dôchodok.
Do povedomia astronomickej verejnosti si sa dostal pred necelými 10 rokmi svojimi
objavmi SOHO komét. Tvoje prvé stretnutie s kométou však bolo podstatne skôr.
Ako si na to spomínaš?
Mal som 9 rokov keď bola na večernej oblohe viditeľná kométa Arend-Roland. Môj
otec mi ju ukazoval, ale nezahliadol som ju. V Brémach je veľká Rolandova socha
na námestí, ktorý kedysi zachránil mesto. Poznal som ten príbeh i sochu, ale asi
som si myslel, že kométa by mala byť podobná soche.
Si najúspešnejší lovec SOHO komét s 247 objavmi. Ako si sa vlastne dozvedel o tejto možnosti?
V časopise Sky & Telescope z októbra 2000 bol článok "Poľovačka na SOHO kométy cez
internet". V tom čase som mal pomalý internet, nevhodný na sťahovanie veľkého
množstva snímkov. Ďalší rok som si zaobstaral rýchlejšie pripojenie a začal
hľadať počas letných prázdnin.
Ako si spomínaš na objav prvej SOHO kométy?
Začal som v auguste 2001 prezeraním snímok z koronografu
C2, bez veľkých znalostí SOHO komét. Ale prezeral som snímky predchádzajúcich objavov,
teda vedel som ako vyzerajú. 21. augusta 2001 som našiel malý pohybujúci sa objekt
na záberoch C2. Keď som mal 5 za sebou idúcich záberov, poslal som svoj prvý oznam
o objave. Kométa bola potvrdená ďalším lovcom, ale trvalo 2 týždne kým sa kométa
potvrdila oficiálne ako C/2001 Q7. Bola to jedna z malého počtu komét, ktoré nepatrili do skupiny
Kreutzových komét, preto to dlhé zvažovanie a skúmanie pred definitívnym potvrdením.
O niekoľko mesiacov neskôr som prišiel na to, že táto moja prvá SOHO kométa
patrí do novej skupiny komét - Kracht.
V súčasnosti je evidovaných vyše 1850 SOHO komét, z nich prevažná väčšina patrí
ku tzv. Kreutzovej skupine komét. Okrem týchto z času na čas lovci nájdu zopár komét
nepatriacich do tejto skupiny. V roku 2002 identifikoval Maik Meyer novú skupinu
a neskôr pribudli ďalšie tri skupiny. Tie posledné dve nesú tvoje meno: Kracht
a Kracht 2. Spočiatku si hľadal len v aktuálnych záberoch SOHO, neskôr si začal
prezerať i archívne snímky. A práve objavy z archívu ťa priviedli k odhaleniu
oboch skupín. Ako si prišiel na to, že sa jedná o doteraz neznáme skupiny?
Prezerať archívne zábery som začal 6. februára 2002 a po dvoch dňoch dom našiel
prvú archívnu kométu. Maik Meyer takmer okamžite po oznámení podotkol, že podľa
pohybu kométy by mohlo ísť o člena novej skupiny, ktorú identifikoval krátko pred
tým. Ako sa ukázalo, bolo tomu tak. Objav skupiny Meyer bol oficiálne publikovaný
18. februára 2002 spolu s ďalšou skupinou Marsden, ktorú zistil Brian Marsden.
Počas prezerania snímkov z augusta 1999 som našiel 3 nové kométy (jednu zo skupiny
Meyer a dvojicu patriacu k Marsdenovej skupine) a neskôr som zbadal, že zdanlivá
dráha mojej prvej SOHO kométy (C/2001 Q7, nájdená na aktuálnych záberoch z 21.
augusta 2001) bola blízko dráhe C/1999 M3. Ďalší deň som o tom napísal Maikovi a
ten potvrdil, že dráha C/2001 Q7 by mohla byť medzi dráhami komét C/1999 M3 a
C/2000 O3. Maik mi poradil spôsob ako vyrátať dráhu a tak som mohol určiť dráhu
pre moju prvú kométu 21. marca. Vypočítal som dráhu, Brian Marsden ju akceptoval
a napísal: "rozhodne by sme mohli tvrdiť, že tieto štyri kométy patria do Krachtovej
skupiny". Postupne pribúdali ďalšie kométy s podobnými dráhami a k dnešnému dňu
poznáme 37 členov skupiny Kracht.
V auguste 2002 som našiel podobnosť pri dvoch kométach nepatriacich ani do jednej zo
známych skupín, prvá bola objavená v roku 1999, druhá v auguste 2002. V septembri
2003 bola pozorovaná ďalšia kométa s podobnou dráhou. Napadlo ma, či nejde o ďalšiu
skupinu. A išlo, skupina Kracht 2 bola na svete. Je to malá skupina, má len 4 členov.
V rámci SOHO objavov je viacero dosiahnutých míľnikov spojených s tvojím menom -
našiel si v poradí 500. i 900. SOHO kométu, vedieš rebríček v počte dosiahnutých
objavov. Čo považuješ v rámci tvojho výskumu na poli SOHO komét za najväčší úspech?
Bola to identifikácia troch komét C/2001 D1 = 2004 X7 = 2008 S2 ako rovnakého
telesa, ktorý nepatrí k ani jednej skupine "sungrazing" komét a objav pozícií
pre tento objekt skúmajúc jej dráhu a zistenie malých negravitačných síl z
dodatočných pozorovaní z roku 1997.
V čase keď si ešte pracoval, nebolo náročné zladiť prácu s koníčkom - prezerať
niekoľko hodín zábery z družice a potom ráno ísť do školy vyučovať?
Učitelia v Nemecku boli v minulosti celkom slušne platení. Nebolo problém znížiť
si svoj úväzok, samozrejme to znamenalo aj znížený plat. Mohol som sa tak lepšie
venovať menšiemu počtu žiakov. Dosiahol som tým dve veci: viac spokojnosti v práci
a viac času na kométy.
Objaviť kométu na sérii snímok z družice SOHO si vyžaduje orlí zrak a samozrejme
i určitú prax. Sám som sa presvedčil, že rozpoznať pohybujúci sa a často nevýrazný
fliačik medzi tým chaosom na záberoch s množstvom rušivých zábleskov je pomerne
náročné a ak chceš byť zároveň objaviteľom, musíš byť prvý, kto objekt nahlási.
Mne sa to doteraz nepodarilo. Koľko času si zvykol venovať prezeraniu záberov?
Nevediem si žiadnu evidenciu. Je to niečo medzi niekoľkými hodinami až nulou. V
súčasnosti venujem viacej času výpočtom kometárnych dráh, hľadaním vzájomných
vzťahov, skúmaním negravitačných síl, sledovaním asteroidov diaľkovo cez internet,
pátraním po nových členoch Machholzovho komplexu v databáze Minor Planet Center (MPC) a skúmaniu vývoja
dráh malých telies slnečnej sústavy.
Po úspechoch cez internet, netúžil si sa pridať k úspešným vizuálnym lovcom z
nočnej oblohy ako sú David Levy, Don Machholz, alebo najnovšie Murakami a Honda?
Samozrejme, uvažoval som nad tým, ale sever Nemecka nie je na to tento účel
najvhodnejší - a skoré ranné hodiny nie sú mojim obľúbeným časom. Ak je však
niektorá viditeľná, pozriem si ju. Naposledy to bola 103P/Hartley cez binokulár
10 x 50.
Foto: R.Kracht
Minulý rok si sa začal venovať i asteroidom. Najprv prezeraním archívnych snímkov
SkyMorph. Čo bolo dôvodom, že si začal s pátraním v NEAT archíve?
Chcel som objaviť nový asteroid. Začal som hľadať predobjavové pozície pre planétky
z hlavného pásu asteroidov a čoskoro som našiel aj novú planétku. Občas mi poradil
Rob Matson.
Uplynul jeden mesiac od objavu tvojej prvej NEAT planétky a spravil si ďalší krok,
začal si loviť planétky z nočnej oblohy pozorovaním na diaľku. Ako k tomu došlo?
Vymenil som si zopár emailov s Robom Matsonom o planétke 2009 UV18, ktorá má
kometárnu dráhu a spýtal som sa ho, či skúšal pozorovať takýto objekt cez
ďalekohľad na diaľku. Odpovedal, že vyskúšal Sierra Stars Observatory v Kalifornii.
Zistil som, že tento spôsob je veľmi vhodný na lov asteroidov na vlastných snímkach.
Počas jedného roka si objavil 26 planétok, 16 z archívu a 10 z nočnej oblohy.
Jeden z asteroidov objavených pozorovaním na diaľku už má nielen definitívne
označenie, ale je i pomenovaný. Šlo to expresne rýchlo, veď zvyčajne to trvá podstatne
dlhšie, päť i viac rokov. Uvažoval si o pomenovaní až po pridelení čísla, alebo
si mal vybrané meno vopred?
Už dávnejšie som sa rozhodol pomenovať svoj prvý objav po mojej matke (má 91 rokov
a stále sa zaujíma čo robia ďalší členovia rodiny). Podľa doterajších pravidiel
v MPC našli k danej planétke viacero starších pozícií a mne sa podarilo dohľadať
v archíve pozorovania z dvoch ďalších opozícii. Vďaka tomu bola očíslovaná a
následne aj pomenovaná tak rýchlo ako (233967) Vierkant.
Amatérski astronómovia si často plánujú výlety do destinácií, ktoré sú zaujímavé
aj z pohľadu astronóma. Cestoval si niekde s takýmto cieľom?
Áno navštívil som centrálu ESO pri Mníchove, bolo to však už dávnejšie.
A neláka Ťa navštíviť niektorú z veľkých a svetoznámych observatórií?
Snáď Very Large Telescope, Európske Južné observatórium v Cerro Paranal, Čile.
Máš obľúbenú knihu na astronomickú tému?
Je ich mnoho. Snáď najviac na mňa zapôsobila kniha "THE NEW MARS" o objavoch sondy
Mariner 9. Pamätám si tiež na jednu z mojich prvých kníh o astronómii, autorom
bol Otto Struve, bola vydaná v roku 1962. V nej bolo len 12 stránok venovaných
kométam, ale s nádhernými fotografiami komét P/Halley a už spomínanej Arend-Roland
(1957). Snáď toto bol zárodok pre môj neskorší záujem o kométy ...
Družica SOHO pracuje na obežnej dráhe už mnoho rokov, nehrozí že v blízkej
budúcnosti ukončí svoju činnosť?
Myslím, že neuvažujú s ukončením misie. SOHO LASCO by malo snímať Slnko mnoho
ďalších rokov. To len astrometrický výskum komét má zabezpečené financovanie do apríla 2011.
To znamená, že šanca na objav ďalšej novej SOHO kométy je tu i naďalej. Čo by som
odporúčal prípadným záujemcom?
Je to vcelku jednoduché počas mesiacov máj/jún a november/december. Prezrite si
posledné objavené kométy patriace do Kreutzovej skupiny a pokúste sa nájsť objekt
s podobným pohybom.
Ďaľšie objavy SOHO komét, dohľadávanie pozícií v archíve, alebo pátranie po nových
objektoch na vlastných snímkach získaných na diaľku z Kalifornie. Čo je momentálne
tvojmu srdcu najbližšie?
Mojou obľúbenou aktivitou je vždy nájsť niečo nové. Nový asteroid z nočnej oblohy
je dnes ťažké nájsť. Kométy z družice SOHO (a STEREO), to je podstatne ľahšie a doteraz
je to i jediný spôsob ako rozšíriť naše vedomosti o Machholzovom komplexe.
Na záver by ma zaujímalo, či máš ešte cieľ, čo by si chcel dosiahnuť v astronómii?
Samozrejme, rád by som objavil kométu Kracht.
Namiesto doslovu
Astronómia Rainera neustále baví. V roku 2011 sa počet jeho objavov SOHO komét zastavil na čísle 255. S hľadaním ďalších komét z vesmírnej družice prestal a pridal sa k skupine amatérskych astronómov hľadajúcich asteroidy v rámci programu Teide Observatory Asteroid Survey (TOTAS). Prevádzku 1-metrového teleskopu na ostrove Tenerife, Kanárske ostrovy, financuje Európska vesmírna agentúra ESA. Netrvalo dlho a Rainerovo pozorné oko zachytilo nový blízkozemský asteroid 2011 SF108, prvé NEO teleso z tejto prehliadky.
Vzájomná emailová komunikácia medzi lovcami SOHO komét priviedla Rainera k spoluautorstvu na vedeckých článkoch. Začalo to štúdiou o Kreutzovej skupine komét spolu s ďalšími astronómami: Quanzhi Ye, Man-To Hui a Paul Wiegert. Identifikáciou skupiny SOHO komét Kracht 1 a Kracht 2 si Rainer získal uznanie medzi profesionálmi a vďaka tomu ho oslovil aj velikán kometárneho výskumu, Zdeňek Sekanina z USA. Ten ho kontaktoval pri písaní práce „Pôvod skupiny komét Marsden a Kracht“. Komunikácia napokon vyústila do spolupráce na viacerých odborných článkoch.
V roku 2017 sa sa k prezeraniu záberov z vesmírnej družice vrátil. Bolo to na výslovnú žiadosť Karla Battamsa, vedúceho projektu SOHO. Ten si veľmi cenil jeho schopnosť identifikovať na záberoch z družice kométy nepatriace k známym skupinám pozorovaných komét. Tie väčšinou ostatným „pátračom“ unikajú. Ovtedy zoznam jeho objavov opätovne rastie. Dnes má posledný prírastok poradové číslo 270.