Stefan Kürti´s Astro Web

Novinky a zaujímavosti zo sveta asteroidov a komét

Nový blízkozemský asteroid: 2021 RA8

Minulý rok na Konkolyho observatóriu, Piszkéstető, zmodernizovali 60-cm Schmidtov teleskop. Nová CCD kamera a podstatné zväčšenie zorného poľa vytvorili ideálne podmienky na hľadanie nových nebezpečných planétok.

Už vyše 10 rokov pomáham Krisztiánovi Sárneczkému, ktorý vedie tento výskum, vyhodnocovať pozorovania. Hľadám objekty, ktoré automatický softvér nezachytí. Okrem takmer dvoch stoviek planétok hlavného pása som takto našiel tri blízkozemské asteroidy. Posledný, 2021 GS6, v apríli tohto roka.

Po 3,5 mesačnej letnej prestávke sa začiatkom septembra poľovačka opätovne rozbehla. V piatok, 10. septembra, krátko po zotmení mi prišla tradičná otázka od Krisztiána, či sa viem zapojiť do pozorovania. V tom čase som už sedel s partiou v miestnom astrokabinete. Piatkové večery sa takto stretávame. Nezvyknem vynechať žiadnu príležitosť na prezeranie a tak som odpísal, že aj v ten deň budem k dispozícii.

Domov som dorazil pred polnocou a hneď som za pustil do nových obrázkov. S pribúdajúcim časom som začal pociťovať únavu a tesne pred pol treťou som ohlásil Krisztiánovi, že ešte zvládnem dve políčka a končím. Bol som asi v polovici prezerania predposleného tripletu, keď zom zbadal pohyblivý objekt. Krátka a pomerne slabá úsečka, meniaca svoju polohu. Satelit som vylúčil, keďže smer pohybu bol úplne odlišný od množstva zachytených satelitov na predchádzajúcich snímkach. Tak oznamujem Krisztiánovi do správy polohu nájdeného objektu. Netrpezlivo čakám jeho reakciu, ale tá nechodí. Po nekonečných dvoch minútach zisťujem, že som správu písal úplne inej osobe... Napravujem chybu a o ďalšie dve minúty mi už odpovedá. Nezdá sa mu to, je to trochu dlhé na typické NEO, ale overí to. Dopozeral som zostávajúcu snímku a šiel spať s nádejou, že sa podarí potvrdiť existenciu nového objektu.

Po zobudení ma čakal odkaz z Piszkéstető, aby som sa pozrel na stránku NEOCP, kde sa potvrdzujú nové objavy. Náš objekt s označením SaKurTB tam bol. Ešte v sobotu nadránom teleso zachytili na observatóriu Višnjan, v Chorvátsku. A tak v sobotu sme netrpezlivo čakali na večer, na ďalšie pozorovania. Prvé potvrdenie prišlo z čínskeho observatória Xingming, onedlho pridali pozície kolegovia z Tautenburgu, v Nemecku a ešte ďalší traja pozorovatelia. To už bolo nepochybné, že máme ďalší blízkozemský objav. 23 hodín po prvom pozorovaní telesa Stredisko pre malé planéty (Minor Planet Center) oznámilo objav nového blízkozemského asteroidu 2021 RA8.

Hoci nové teleso patrí do skupiny tzv. blízkozemských objektov, nebolo treba zachraňovať ľudstvo. Táto skala, približne o rozmere autobusu, minula Zem v deň objavu vo vzdialenosti 900 000 km, čo je o niečo viac ako 2 násobok vzdialenosti Zem-Mesiac.

Ide o štvrtý spoločný objav na trase Budapešť-Piszkéstető-Nové Zámky. Základ úspechu položil Krisztián Sárneczky v Budapešti, keďže našiel takú oblasť na oblohe, ktorú v predchádzajúcich dňoch ďalší profesionáli nepozorovali, jeho kolegyňa Csilla Kalup na Piszkéstető zvolené hviezdne pole odpozorovala a získané snímky čakali na kontrolu v Nových Zámkoch.

Len jeden ďalší asteroid hlavného pásu

V poslednom čase prehľadávam archívne snímky hviezdnej oblohy napozorované 2,5 m teleskopom observatória Apache Point, Nové Mexiko, USA. CCD snímky vznikli v rámci projektu Sloan Digital Sky Survey (SDSS) počas mesiacov september - december v rokoch 2000-2008. Je to perfektný zdroj na dohľadávanie predobjavových pozorovaní asteroidov. Okrem toho sa ukázalo, že napriek rokom, ktoré uplynuli od získania týchto pozorovaní sa v archíve stále nachádza množstvo neznámych objektov.

Po období občasného dohľadávania mojich objavov z archívu SkyMorph/NEAT som sa rozhodol pre systematické prezeranie snímkov z SDSS archívu.

Môj výber padol na 11. novembra 2001, kde ma čakalo 1524 hviezdnych políčok. Pracoval som s programom Astrometrica. Vďaka úprave databázy MPCOrb.dat na epochu 11.11.2001 mi počítač presne vyznačoval na snímkach pozície asteroidov a to aj takých, ktoré boli objavené len pred niekoľkými mesiacmi. Pri prezeraní som využíval tiež funkciu na automatickú detekciu pohybujúcich sa objektov. Popri známych asteroidoch som nachádzal i ďalšie objekty a celkove som vymeral pozície pre vyše 1600 "nových" telies.

Výhodou archívu SDSS je, že zachytáva objekty okolo 22. mag., dokonca i o niečo slabšie. Bolo by ideálne keby sa tieto pozorovania dali doplňať ďalšími pozorovaniami zo SkyMorph/NEAT archívu. Žiaľ limitná magnitúda pri archíve NEAT je okolo 20 a teda väčšina telies zachytených v SDSS je pre NEAT neviditeľná.

Pri objekte označenom ako pis823 to však neplatilo. Nakoľko išlo o pomerne jasné teleso 19 magnitúdy, napadlo mi, že by mohlo byť i v NEAT archíve. SkyMorph zobrazil zoznam pozorovaní a bolo to nádejné. K mojim pozorovaniam z 11.11. našiel dáta z 29.10.2001 s vypočítanou jasnosťou 19,5 mag. Po načítaní obrázku som skutočne našiel objekt v tesnej blízkosti vypočítanej pozície FIND ORB, ktoré mi systém Know Object overlay nezaznačil. Kontrola "Known object overlay" označí všetky známe asteroidy v hviezdnom poli. V tomto prípade sa tam pohybovalo jedno teleso, ktoré systém neidentifikoval. Po vymeraní a prepočítaní dráhy s pridanými pozíciami bolo jasné, že sa mi podarilo potvrdiť "môj objav" a z oblúku 4,8 minút som mal zrazu 13 dňový oblúk. Po opakovanom prepočte SkyMorph ukázal ďalšie dve noci, v ktorých asteroid mal byť pozorovaný a to 23.10. a 15.10.2001. A v oboch prípadoch som ho skutočne našiel a vymeral.

Mal som 18 dňový oblúk a v ďalšej fáze hľadania som skúmal databázu jednodňových pozorovaní Isolated Tracklet File (ITF). Ide o súbor dát, ktoré MPC nedokázalo zlinkovať so žiadnym asteroidom z databázy. V súčasnosti obsahuje tento súbor vyše 18 miliónov riadkov (1,4 GB dát) a dohľadávať tam pozorovanie je náročné. Vďaka šikovnému programu Davida Rankina NEOTK však dokážete z asteroidu pozorovaného počas 2 týždňov "spraviť" teleso viacopozičné. V prvom kroku mi program NEOTK ašiel pozorovanie z 23.10.2001, ktoré som už predtým vymeral z NEAT archívu. Následne som pokračoval v kontrole dát späť až po rok 1994, bezvýsledne. Tak som šiel opačným smerom a podarilo sa mi nájsť jednu noc z roku 2008 a ďalšiu z roku 2017. V najčerstvejších dátach do mája 2019 už nebolo nič.

Po tomto kroku som zaslal dáta do MPC a čakám na spracovanie. Ak MPC potvrdí mojé dáta, pribudne do evidencie len jeden ďalší asteroid hlavného pásu, teda nič výnimočné. Ak budem mať podobné šťastie aj pri identifikácii ďalšieho asteroidu z toho množstva viac než 1600 "kandidátov", je možné, že niektoré budú niečím výnimočné napr. pôjde o krížič Marsu, alebo dokonca o NEO. Profesionálne observatóriá objavujú nové objekty takmer denne a ako na bežiacom páse. Ale na amatéra bez prístupov k novým pozorovaniam je aj pridanie jedného ďalšieho asteroidu hlavného pásu celkom slušný výkon ...

Objav blízkozemskej planétky: 2018 TY5

Od roku 2010 spolupracujem s astronómom Krisztiánom Sárneczkym na vyhodnocovaní pozorovaní zo 60 cm Schmidtovho teleskopu observatória Konkoly na Piszkéstető, Maďarsko. Pátram po asteroidoch na CCD snímkach, ktoré prvotne prehľadal detekčný program na identifikáciu pohybujúcich sa objektov. Prax ukázala, že tento softvér je síce účinný a rýchly, ale ľudské oko je stále výkonnejšie a dokáže identifikovať aj ďalšie objekty.

Každý mesiac v období okolo novu Mesiaca som očakával nové dáta, aby som hľadal planétky, ktoré unikli pozornosti pri pôvodnom spracovaní. Keď ma Krisztián uplynulý štvrtok, 11. októbra, skontaktoval a oslovil s požiadavkou na pomoc, potešil som sa. Do prezerania som sa pustil s veľkým elánom. Výsledkom boli dva nové objekty, ktoré vyhľadávací softvér nenašiel. V piatok som dostal ďalšiu várku obrázkov s komentárom „V USA i na Havajských ostrovoch je zlé počasie, oplatí sa prezrieť snímky.“ Pribudli tri doteraz neznáme asteroidy.

V sobotu ráno mi po zapnutí počítač avizoval, že mi boli pridané nové CCD snímky na kontrolu. Aj keď sme onedlho mali ísť preč na nákupy, rozhodol som sa, že prezriem jedno políčko, kým sa rodina vychystá na cestu. Dostal som sa asi do tretiny obrázku, keď som zaregistroval pohybujúci sa objekt. Navyše nešlo o bod, ale o krátku úsečku. Bolo okamžite jasné, čo vidím - blízkozemský objekt! Kontrola na internetovej stránke Minor Planet Center (MPC) potvrdila môj predpoklad – pravdepodobnosť, že sa jedná o takéto teleso (NEO Score) bola 100 %. Ešte som si overil, cez inú webovú aplikáciu stránky MPC, či kontrolný program zobrazí iný, už známy asteroid na zistenej pozícii pre konkrétny čas. Systém tam neukázal žiadny objekt. A tak som preposlal pozorovania Krisztiánovi a pridal mu odkaz cez facebook. Ozval sa takmer okamžite. Keďže nebola pochybnosť o čo ide, odoslal dáta do MPC. Onedlho sa objekt pod označením SaKurSV objavil na zozname NEOCP (NEO Confirmation Page), aby existenciu daného objektu mohli potvrdiť iní pozorovatelia.

Podobne ako ja, aj Krisztián sa chystal preč z domu na celodenný výlet. Už sa obúval, keď dostal môj odkaz a tak rodina musela chvíľu počkať. Ak by som email poslal o pár minút neskôr, už by si to bol prečítal až večer. Nakoľko objavové pozorovanie bolo dva dni staré, mal som obavu či sa teleso podarí nájsť. Krisztián veril, že v nedeľu nadránom asteroid nájde, vtedy mal byť v najvhodnejšej pozícii na pozorovanie. A tak som netrpezlivo čakal na výsledok pozorovaní z Piszkéstető. Nebolo to však vôbec jednoduché. Bolo potrebných nasnímať 9 políčok a až na tom poslednom sa podarilo nebeského pútnika nájsť. Následne, už vďaka vylepšeným dráhovým elementom, pozorovali náš objav počas noci z nedele na pondelok aj ďalšie európske observatóriá z Čiech, Švajčiarska, Talianska, Ukrajiny a jedno pozorovanie pridal aj amatérsky lovec asteroidov Gary Hug z USA.

V pondelok 15. októbra, necelé tri dni od prvého pozorovania bol oficiálne oznámený objav blízkozemského asteroidu typu Aten s označením 2018 TY5 v Minor Planet Electronic Circular.

Asteroidy typu Aten križujú dráhu Zeme a ich obežná doba je kratšia ako 1 rok. V perihéliu sa niektoré dostanú k Slnku bližšie ako Venuša. To je prípad aj tohto telesa. Nový asteroid sa v čase objavu nachádzal v súhvezdí Býka a jeho jasnosť bola okolo 19 magnitúdy. Na svojej dráhe sa momentálne približuje k Zemi, zjasní len trocha na 18,5 magnitúdy. Najbližšie bude 22. októbra, keď popri nás preletí rýchlosťou 66000 km/hod vo vzdialenosti 8 miliónov km, čo je takmer 21 násobok vzdialenosti Zem-Mesiac. Odhadovaný priemer planétky je 100 - 225 m, k Slnku sa približuje na 0,456 AJ, jeden obeh trvá 0,89 roka (324 dní).

Objav sa podaril na trase Budapešť-Piszkéstető-Nové Zámky. Základ úspechu položil Krisztián Sárneczky v Budapešti, keďže našiel takú oblasť na oblohe, ktorú v predchádzajúcich dňoch veľké prehliadky oblohy v USA vynechali, jeho kolega Levente Kriskovics na Piszkéstető zvolené hviezdne pole odpozoroval 60-cm Schmidtovým teleskopom a získané snímky sa po kontrole detekčným softvérom poslali do Nových Zámkov. Výsledkom bol spoločný objav druhej blízkozemskej planétky. Veľmi dôležitú úlohu zohral ďalší astronóm na Piszkéstető, Róbert Szakáts, ktorý venoval dve hodiny pozorovacieho času na potvrdenie nášho prvého pozorovania.

Prezeranie hviezdnych polí a hľadanie asteroidov ma neprestáva baviť ani po viac ako desaťročí od momentu, keď som na takúto možnosť natrafil na internete. Je to jedno, či prezerám dávne archívne snímky, úplne čerstvé získané pred hodinou z Austrálie, alebo CCD zábery z observatória Piszkéstető. Vždy ma poteší, ak nájdem pohybujúcu sa bodku, ktorá sa posúva na pozadí nehybných hviezd, o ktorej sa ukáže, že doteraz nebola evidovaná v databáze asteroidov. Po vyše ročnej prestávke je tento objav dobrou motiváciou pre pokračovanie v spolupráci. Lepší reštart som si nemohol želať.

Asteroid (471109) Vladobahýl

Začiatkom januára som dostal pozvanie na seminár Slovenská amatérska obloha 2017 (SAO), aby som porozprával o svojich objavoch. Po upresnení témy a názvu prednášky "Objavy asteroidov v možnostiach amatérskeho astronóma" mi napadlo ukázať na konkrétnom príklade cestu jednej planétky od prvého pozorovania až po pomenovanie s malým prekvapením na záver. A tak som začal uvažovať nad menom pre doteraz posledný z mojich očíslovaných asteroidov.

Tip som nosil v hlave už dlhšie a teraz prišlo definitívne rozhodnutie - uctiť si takto vzácneho človeka Vladimíra Bahýla. Vedel som, že sa na seminár chystá a tak by to mohlo podariť - pomenovať a následne osobne predať certifikát. Pripavil som citáciu a po týždni od nápadu bol návrh posunutý do MPC. MPC publikuje cirkulár zvyčajne mesačne vždy po splne Mesiaca. Keď som pozrel do kalendára, do seminára zostávali 3 lunácie. 12. apríla 2017 som netrpezlivo sledoval kedy sa zverejní aktuálny cirkulár. Prvotné sklamanie po ozname, že tento mesiac cirkulár s pozorovaniami publikovaný nebude však nahradilo upokojenie, že zverejenia nové pomenovania. Zverejnili: (471109) Vladobahýl. Prichystať samotný certifikát už bolo to najľahšie. A ešte udržať celé v tajnosti až do poslednej chvíle ... Nakoniec sa prekvapenie podarilo!



Planétku som našiel 12. februára 2010. Z pozorovaní som určil pravdepodobnú dráhu a dovtedy neznámy objekt pozoroval aj ďalšie dve noci v priebehu nasledujúceho týždňa. Centrála pre potvrdzovanie objavov, Minor Planet Center (MPC, Centrum malých planét), v Cambridge, Massachusetts pridelila novému telesu predbežné označenie 2010 CO12. Následne MPC priradilo k prvotným pozorovaniam ďalšie z rokov 1994 a 2002, ktoré dovtedy nedokázali identifikovať. Týmto sa podstatne spresnila dráha planétky. Asteroid sa dostal do výhodnej pozícii voči Zemi o štyri roky, v roku 2014 a tak ho zachytili viaceré svetové observatóriá. V roku 2015 bolo pozorované len jedinú noc, ale o rok neskôr ju zachytilo počas 3 nocí observatórium PanSTARRS, vďaka čomu už o týždeň nato, v auguste 2016, MPC pridelilo planétke definitívne poradové číslo 471109.



Planétka je teleso s priemerom približne 1100 metrov, obieha Slnko vo vzdialenosti 320 miliónov km a jeden obeh jej trvá 4 roky. V týchto dňoch možno asteroid pozorovať jedine najväčšími ďalekohľadmi sveta v súhvezdí Barana, bez problémov ju zachytí napríklad PanSTARRS na Havajských ostrovoch. V ideálnej vzájomnej polohe Zeme a samotného asteroidu postačí k jeho zachyteniu CCD kamerou už aj teleskop s priemerom zrkadla 30 až 50 cm.

Planétka (7984) Marius

Nemecký astronóm Simon Marius bol súčasníkom Galilea Galileiho, ale mnohým jeho meno nehovorí úplne nič. A pritom mená 4 tzv. Galileových mesiacov Jupitera pochádzajú práve od Mariusa. Simon Marius objavil a pozoroval štyri najväčšie mesiace Jupitera nezávisle a v rovnakom čase ako slávny Galileo. Jeho pozorovania boli dokonca podrobnejšie. Verejnosti ich však oznámil neskôr a Galileo ho obvinil z plagiátorstva.

Nemeckí astronómovia v roku 400-tého výročia týchto udalostí naplánovali viacero aktivít na pripomenutie života a činnosti svojho rodáka. A jedným z týchto aktivít bol i návrh na pomenovanie planétky po Mariusovi.

Voľba padla na planétku 1980 SM, objavenú Zdeňkou Vávrovou na českej Kleti a ktorá má vo svojom predbežnom označení iniciálky tohto nemeckého astronóma. Názvoslovná komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii návrh schválila a tak český objav z roku 1980 je pomenovaný ako (7984) Marius.



Zhruba v tom istom čase, keď ma o pomenovaní planétky informoval Pierre Leich z Nemecka, som mal naplánovaný pozorovací čas z observatória Siding Spring (MPC Q62) v Austrálii prostredníctvom systému iTelescope. A pri prezeraní snímkov som zistil, jedným z jasnejších objektov, ktoré som úplnou náhodou zachytil je aj asteroid (7984) Marius. Celkom šikovné načasovanie, však?

Blízkozemská planétka 2012 LG11 objavená v medzinárodnej spolupráci

Astronóm Krisztián Sárneczky pravidelne poľuje na asteroidy a kométy 60 cm Schmidtovým teleskopom z observatória Konkoly, Piszkéstető, Maďarsko. Od jesene 2010 s ním spolupracujem na vyhodnocovaní takto napozorovaných CCD záberov.

Použitý ďalekohľad a veľkoplošná CCD kamera získa behom jednej noci, v závislosti na ročnom období, 20-50 políčok oblohy, pričom veľkosť jednej snímky je 70´x 70´. Take množstvo pozorovaní je takmer nemožné skontrolovať vizuálne jednou osobou. Prezretie snímku totiž zaberie 30-45 minút. V záujme čo najrýchlejšieho spracovania pozorovaní sa používa program Astrometrica, ktorý má funkciu na identifikáciu pohybujúcich sa objektov. Namiesto pol hodiny je záber vyhodnotený za niekoľko minút.

Zistili sme však, že program, akokoľvek sofistikovaný, má svoje limity a nezachytí všetky telesá. Ľudské oko rozpozná asi o 1 magnitúdu slabšie objekty ako detekčný program. Druhou slabinou softvéru je, že ak dôjde k zákrytu hviezdy pohybujúcim sa telesom, tak to program nedokáže vyhodnotiť ako pohyblivý objekt. V blízkosti ekliptiky nachádzam zvyčajne 5 až 10 nových asteroidov. No a vzďalujúc sa od ekliptiky, počet planétok klesá a prezeranie sa stáva menej zábavné - často nenájdem ani jeden objekt.

V piatok 15. júna ma Krisztián upozornil, že sú nové CCD snímky na prezeranie s poznámkou, že nakoľko pozoroval ďaleko od ekliptiky, určite tam bude málo asteroidov, možno ani jeden ... Ako sa ukázalo nemal celkom pravdu!

Večer som snímky stiahol, ale nakoniec som sa k ich prezeraniu nedostal. Po sobotných zvyčajných nákupoch pre domácnosť som si sadol k počítaču a načítal prvé hviezdne pole. Asi v tretine snímky som spozornel na kratučkú čiarku na kraji prezeraného poľa. Zastavil som automatické preblikávanie a preklikal som pomaly obrázky manuálne. Žiaľ bol to len optický kaz, na ďalších dvoch záberoch nebolo nič. Posunul som obrázok o kúsok a tam opäť čiarka, tentokrát dlhšia, výraznejšia a na všetkých troch záberoch s jednoznačným posunom. Ihneď mi bolo jasné čo vidím - rýchlo sa pohybujúci blízkozemský objekt, geostacionárne družice zanechávajú dlhšiu stopu a sú vo väčšej vzdialenosti od seba!

V tom momente som si vybavil moje vzrušenie z konca leta 2005 keď som objavil svoj prvý "blízkozemák" 2005 QP87 v rámci projektu FMO Spacewatch. Tentokrát žiadna panika a chaos - postupoval som s kľudom - vymeral som všetky tri pozície a prešiel na web portál Minor Planet Center, kde sa v sekcii NEO Rating dá zistiť charakter pozorovaného telesa. Po zadaní pozícií mi na monitore počítača obratom vyskočila odpoveď - s 99% pravdepodobnosťou sa jedná o NEO teleso!

Nebolo na čo čakať, vyťukal som SMS-ku pre Krisztiána o podozrivom objekte. Následne som mu e-mailom preposlal dáta a do tretice som mu nechal odkaz cez skype. Nestalo sa však nič. Až po dvoch hodinách mi počítač avizoval odpoveď. Krisztián bol úplne nadšený a až vtedy to prešlo i na mňa. Okamžite preposlal údaje do MPC. O necelú hodinu objekt už bol na zozname NEOCP, teda objektov ktoré súrne potrebujú ďalšie pozorovania. Bolo úplne jasno a tak sa Schmidtov ďalekohľad nasmeroval na predpokladanú pozíciu objaveného vesmírneho pútnika. V priebehu ďalších 60 minút Krisztán objekt zachytil a potvrdil náš objav.

Planétka bola celkom blízko predpovedaného miesta. Našťastie pre objekt 18 magnitúdy neboli potrebné dlhšie expozície a už 30 sekúnd stačilo na zachytenie.

Objekt bol rýchlo potvrdený i ďalšími pozorovateľmi - svoje pozorovania pridali 4 observatóriá. A v nedeľu podvečer oficiálny MPEC cirkulár informoval o novej blízkozemskej planétke 2012 LG11.

Až vtedy mi došlo, čo sa podarilo - cítil som zadosťučinenie, že tie hodiny prezerania neboli a nie sú zbytočné, veď to čo uniklo počítaču, uviazlo v mojej sieti. Pridal som k trom doterajším objavom spred 7 rokov ďalší. Tentokrát sa jedná, odhadom asi o 600-800 metrový balvan, ktorý by zrejme spôsobil problémy, ak by si to nasmeroval do našej atmosféry.

I keď oblohu monitorujú denne velké automatické prehliadky, objavy nie sú vyhradené len pre veľkých hráčov. I amatér v spolupráci s profesionálom môže pridať nový objav. A ten nasledujúci sa môže pritrafiť hocikedy.

Planétka (4178) Mimejev

Alexander Mimejev je amatérsky astronóm z Ruska a podobne ako zopár ďalším nadšencom z rôznych kútov sveta i jemu učaril archív SkyMorph, ktorý vášnivo prehľadáva. Zameriava sa najmä na dohľadávanie pozícií pre najnovšie objavené asteroidy a jeho zásluhou stovky čerstvých objektov mohlo krátko po objave získať poradové číslo.

Názvoslovná komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii schválila pre planétku (4178) meno po tomto ruskom amatérskom astronómovi.

K planétkam (9706) Bouma, (73491) Robmatson, (51983) Hönig, (183294) Langbroek, (132798) Kürti, (4858) Vorobjov, (4091) Lowe, (196035) Haraldbill a (234761) Rainerkracht tak pribudol ďalší asteroid, pomenovaný po prehliadačovi SkyMorph archívu.

Další dvaja Slováci na oblohe

V minulom roku pribudli ďašie dve mená Slovákov na oblohe na základe môjho návrhu. Stredisko pre malé planétky (MPC) pomenovalo tak asteroidy (247652) Hajossy a (267585) Popluhár.

Objav planétky z archívu Sloan Digital Supernova Survey

Do mojej "zbierky" observatórií z ktorých sa mi podarilo nájsť nové asteroidy pribudlo ďalšie observatórium - Apache Point (705) z Nového Mexika, USA. Program Sloan Digital Supernova Survey, ako i z návzu vyplýva, bol zameraný na hľadanie supernov. Na snímkach je množstvo asteroidov, ale tieto telesá zostali mimo pozornosti a snímky sa zvyčajne z pohľadu planétok nespracovávali. Popri predobjavových pozíciach NEO objektov, či jednoopozičných objektov som na záberoch získaných 2,5 m teleskopom našiel i novú planétku hlavného pásu 2006 TR130.

Môj prvý objav z nočnej oblohy očíslovaný: 275264

Minulý rok v januári som objavil svoj prvý asteroid pozorovaním cez diaľkovo ovládaný teleskop observatória RAS v Novom Mexiku. Následne sa podarilo nájsť predobjavové pozorovania zo 4 opozícií a vďaka tomu planétka 2010 AB4 získala po roku od objavu definitívne číslo 275264.

Lov na planétky z Piszkéstető, Maďarsko

60 cm Schmidtov ďalekohľad na observatóriu Piszkéstető v pohorí Mátra bol nedávno vylepšený novou Apogee CCD kamerou. Vďaka novej kamere astronómovia získajú väčšie množstvo pozorovaní, ktoré žiaľ nedokážu okamžite spracovať. Preto som bol požiadaný o pomoc pri ich spracovávaní.

30. septembra som dorazil na Piszkéstető a pripojil sa ku Krisztiánovi Sárneczkemu. Pozorovali sme po 3 noci a výsledkom tejto spoločnej práce je 34 priznaných objavov asteroidov. Viac: Pozorovanie asteroidov na Piszkestető

Planétky 210939, 203773 a 213637 pomenované

Koncom septembra Komisia pre názvoslovie malých planétok odsúhlasila pomenovania pre tri planétky, ktoré som objavil na archívnych záberoch SkyMorph získaných na observatóriu Mt. Palomar/NEAT.

(210939) Bödök - planétka s provizórnym označením 2001 TR197 bola pomenovaná na pamiatku astrofyzika a spisovateľa Zsigmonda Bödöka (1957-2010).

(203773) Magyarics - planétka s provizórnym označením 2002 RL267 bola nazvaná podľa Rudolfa Magyaricsa, kamaráta z detstva.

(213637) Lemarchal - planétka s provizórnym označením 2002 QM125 nesie meno francúzskeho speváka Gregoryho Lemarchala (1983-2007).

Môj prvý objav planétky z južnej pologule: 2010 JS152

Vďaka observatóriu RAS môžete využívať na diaľkové pozorovanie nielen prístroje na severnej pologuli ale i od protinožcov. Začiatkom mája som začal pozorovať z južnej pologule a vyskúšal som viaceré ďalekohľady v Moorooku v Austrálii. Pri pozorovaní planétky 2007 YA4 sa do pozorovaného zorného poľa dostal i jeden neznámy objekt. A hoci nasledujúcich 8 dní počasie nedovolilo pozorovať, planétku sa mi podarilo nájsť na 9. deň od prvého pozorovania. MPC ju pomenovalo 2010 JS152.

M. Meyer objavil novú kométu z archívu SkyMorph P/2001 Q11 (NEAT)

Maikovi Meyerovi z Nemecka sa podaril pekný úlovok z archívnych snímkov SkyMorph. Počas hľadania predobjavových pozícií pre jednu z nových komét našiel novú periodickú kométu P/2001 Q11. Ako vidieť archívne snímky pochádzajúce z programu NEAT stále ukrývajú mnoho telies doteraz čakajúcich na objav! Viac: P/2001 Q11 (NEAT)

Ďalšie planétky z nočnej oblohy: 2010 EM12 a 2010 EZ21

Na spresnenie dráh niektorých mojich planétok s jasnosťou okolo 20 mag. a menej prístroje RAS Observatória (H06) nestačia. Pomocou väčších zo Sierra Stars Observatory a Rodeo je však možné zachytiť i takéto objekty. Vyskúšal to som a výsledkom je objav 2 nových asteroidov - 2010 EM12 zo Sierra Stars (G68) a 2010 EZ21 z Rodea (H11).

Moje prvé planétky z nočnej oblohy: 2010 AB4 a 2010 AQ39

V októbri minulého roka som začal hľadať asteroidy cez observatórium RAS v Novom Mexiku, USA. Žiadne archívne zábery - ide o on-line pozorovanie na diaľku. Moje prvé dva objavy z nočnej oblohy sa podarili začiatkom januára a dnes už planétky 2010 AB4 a 2010 AQ39 majú pomerne dobre známu dráhu vypočítanú z pozorovaní z rokov 1993-2010 počas 4 opozícií.

Planétky 194262 a 213636 pomenované

Začiatkom decembra komisia pre názvoslovie malých planétok odsúhlasila pomenovania pre dve planétky ktoré som objavil na archívnych záberoch SkyMorph získaných na observatóriu Mt. Palomar/NEAT.

(194 262) Nové Zámky - planétka s provizórnym označením 2001 TE257 bola nazvaná podľa mesta Nové Zámky.

(213 636) Gajdoš - planétka s provizórnym označením 2002 QR122 bola nazvaná podľa dr. Štefan Gajdoša, astronóma z AGO UK v Modre venujúceho sa astrometrii a fotometrii asteroidov a komét.

Zrážka s asteroidom Apophis sa odkladá

Asteroid Aphopis, objavený v roku 2004, ktorý podľa doterajších výpočtov reálne hrozil zrážkou so Zemou v roku 2029 minie Zem v tesnej blízkosti. Astronómom z Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii sa pomocou ďaľších pozorovaní podarilo upresniť dráhové elementy planétky a podľa nich pravdepodobnosť zrážky klesla z doterajších 1: 45 000 na 4:1 000 000.