Prezeraním archívnych CCD snímkov z databázy SkyMorph je možné objaviť nové,
doteraz neevidované planétky. Na to, aby ste sa sami mohli presvedčiť o pravdivosti
tohto tvrdenia, prikladám návod - krok za krokom - dúfam že dostatočne podrobne a zrozumiteľne.
Práca s archívom na prvý pohľad vyzerá veľmi zložito, ale na prvýkrát je zrejme všetko zložité...
Na záver textu som umiestnil niekoľko praktických príkladov, ich riešením dúfam, že
získate prvé skúsenosti a precvičíte si jednotlivé kroky pri práci.
Hľadanie v
archíve môžeme rozdeliť do viacerých krokov:
SkyMorph
archív snímok observatória NEAT
Astrometrica
softvér na astrometriu
ASTPLOT
zobrazí pozície asteroidov
Find Orb
program na výpočet dráhových elementov
MPEph
výpočet efemeríd asteroidov a komét
MPEC
aktuálne vydania cirkulára MPEC
Archívne zábery na prezeranie získate jednoduchým skopírovaním z webovej stránky
SkyMorph.
Snímky môžete vyberať podľa dvoch kritérií - buď zadáte súradnice oblasti oblohy,
ktorú chcete prezerať (Position/Time),
prípadne zadáte konkrétnu planétku, či kométu (Moving Target).
V prvom prípade program zoradí všetky snímky podľa zvolených súradníc a časového
rozpätia, ktoré ste si zvolili z ponuky. Vyhľadávanie funguje aj v prípade, že zadáte
len jeden údaj - pozíciu, alebo dátum. Časové rozpätie, ktoré môžete zadať je ozaj
široké - od jednej sekundy až po jeden rok.
Na obrázku je výsledok hľadania pre zvolenú rektascenziu a deklináciu a pre zadaný dátum
v rozpätí 1 hodiny. Program našiel jediný triplet pre zadané údaje.
Ak hľadáte snímky pre špecifickú lokalitu a dátum, použite tento spôsob.
Pre náš účel je vhodnejšie vyberať snímky podľa druhého kritéria - pohybujúceho sa telesa (Moving Target).
Do políčka Target zadáte ľubovolnú
planétku - jej predbežné označenie alebo definitívne číslo
a systém zobrazí všetky snímky, na ktorých by sa dané teleso malo nachádzať.
Vhodné snímky pre nové hľadanie zvyčajne vyberám z aktuálneho
cirkulára MPEC, kde
sú denne aktualizované najnovšie objavy asteroidov. Hlavnými kritériami výberu sú dlžka
pozorovania planétky (arc) a jej absolútna hviezdna veľkosť (H). Čím dlhší je úsek
pozorovania, tým presnejšie je spočítaná dráha telesa. Pri presnejších dráhových elementoch bude
presnejšia i vyrátaná pozícia planétky v archíve SkyMorph. No a čím je daný objekt
jasnejší, tým je reálnejšie, že bude viditeľný na archívnych záberoch.
Ak sa na prehľadávanom hviezdnom poli nachádza teleso, ktoré bolo len nedávno objavené
(a teda v čase získania snímkov NEAT pred 7-8 rokmi nebolo identifikované),
potom je pravdepodobné, že v jeho okolí môžu byť i ďaľšie dosiaľ nekatalogizované planétky.
A práve takéto snímky v archíve vyberám na prehľadávanie! Keď ste si zvolili
objekt na prezeranie, do kolónky Target vpíšte označenie objektu. V našom príklade
som takto zvolil planétku 2009 BE175
(v skrátenej podobe K09BH5E). Spomedzi databáz vyznačíte vo formulári iba NEAT a
odošlite požiadavku.
Zo zoznamu, ktorý nám pre asteroid 2009 BE175 systém vrátil, vyberiete trojicu
obrázkov na prezeranie. Kritériom je v prvom rade predpokladaná jasnosť objektu
uvedená v stĺpci Mag.
V našom príklade je jasnosť hľadaného objektu 20,2 mag. V závislosti od kvality
seeingu v čase snímania na obrázkoch bývajú zachytené objekty zvyčajne do 20,5 mag.,
občas sa podarí na záberoch identifikovať i objekty okolo 21. magnitúdy!
Zvolené snímky na prezeranie vyznačíte v ľavom stlpci formulára. Potom v tabuľke
Request parameters si zvolíte veľkosť požadovaného obrázku v políčku NEAT pixels.
Na začiatok doporučujem veľkosť okolo 1000 pixelov. Ešte vyznačíte okienko
Show singlets. Ostatné parametre v tejto tabuľke
necháte prázdne a požiadavku odošlete kliknutím na Display images.
Následne sa požadované obrázky zobrazia vo Vašom počítači.
Čim väčší rozmer snímkov zadáte, tým dlhšie bude trvať ich
načítanie z archívu. Jednotlivé snímky uložte do svojho PC príkazom "Uložiť cieľ ako...".
Typ obrázku je tzv. Astro Image, s koncovkou fits. Počítač ho automaticky uloží
v tomto formáte, samozrejme za predpokladu, že nemáte prednastavený iný typ súboru.
Teraz máte uložené CCD zábery v pamäti počítača a nasleduje ich prezeranie.
Na identifikáciu pohyblivých objektov musíte presne určiť ich pozície voči hviezdam.
Na tento účel doporučujem pracovať s programom
Astrometrica.
Tento program je
freeware a je plne funkčný počas 100 dní.
Pokiaľ Vám bude vyhovať pri astrometrických meraniach, zaregistrujte sa cez ich
web stránku.
Nastavenie parametrov
Po otvorení programu je
potrebné nastaviť viacero parametrov. Nato, aby program dokázal presne zmerať
súradnice jednotlivých objektov na snímkach, je nutné aby konfiguračný súbor
(config file) bol nastavený na to konkrétne observatórium a použité prístroje, ktorým
sa prezerané CCD snímky získali. Tu budete v prvom rade potrebovať súbor 644. cfg,
prípadne tiež súbory 608.cfg a 566.cfg.
Počas celého trvania projektu NEAT sa získavali
snímky z 2 rôznych lokalít a vždy s odlišnými prístrojmi.
Ako rozoznať, z ktorého observatória pochádzajú prezerané zábery?
566 - všetky snímky pred decembrom 2000 (Haleakala)
608 - snímky začínajúce vo februári 2001 (Haleakala)
644 - snímky majú na konci čísla písmeno a,b alebo c (Palomar).
Jednotlivé konfiguračné súbory si stiahnite a uložte v tvare 566.cfg,
608.cfg a 644.cfg odtiaľto:
566
608644
Z vyššie uvedeného zoznamu snímkov s planétkou 2009 BE175 som si zvolil na prezeranie
zábery z 11.5.2002, pričom písmeno "c" v označení záberov v prvom stĺci zoznamu
nám hovorí, že zábery sa získali na observatóriu Palomar. Preto pri ich prezeraní
použijeme súbor 644.cfg.
Zábery pred decembrom 2000 boli zvyčajne exponované 20 sekúnd a hraničná magnitúda je okolo 19.
Ak bude hľadaný objekt slabší - okolo 20 mag., či ešte viac, nemá zmysel takéto
snímky prezerať - daný objekt tam nie je viditeľný ...
Snímky získané počnúc februárom 2001 si nevšímajte vôbec. Tieto zábery obsahujú
mnoho rušivých prvkov. Spočiatku určite nedokážete pobybujúci sa objekt na takýchto záberoch
správne identifkovať. To si vyžaduje skúsené oko a dlhšiu prax.
Navyše rovnako ako pri observatóriu 566 aj pri 608-ne sa exponovalo 20 sekúnd, a
teda hraničná magnitúda je opäť okolo 19. mag. Ideálne na prezeranie sú snímky
z Palomarského observatória (644), tu bola expozičná doba 60 s, a ako už bolo vyššie spomínané,
bez problémov tu nájdete objekty do 20.0 - 20.5 mag.
Pri otváraní programu sa Vám vždy najprv objaví táto otázka:
Tu je potrebné zvoliť odpoveď
Nie. Ak totiž zadáte áno, systém vymaže predchádzajúce
údaje a vytvorí nový súbor MPC Report. Takto vďaka nepozornosti môžete stratiť všetky doterajšie
merania. Tlačítko
Áno zvolíte samozrejme pri prvom otvorení programu
a potom vždy vtedy, keď sa rozhodnete, že predchádzajúce merania už nepotrebujete.
Prvým krokom po otvorení programu je nastavenie príslušného konfiguračného súboru
na základe observatória, z ktorého snímky budete prezerať. V našom príklade je to súbor 644 -
z menu File si kliknite na voľbu Settings, alebo len jednoducho kliknete
na ikonu klúča a otvorte si súbor 644.cfg.
Nakoľko získané astrometrické údaje budete zasielať do Minor Planet Center (MPC),
je nutné uviesť v nastavení cfg súboru Vaše meno a kontaktné údaje!
Tie sa uvádzajú na stránke Observing Site v Detailoch: zapíšte sem meno, kontakt,
e-mailovú adresu a do riadka Measurer
uveďte Vaše meno v tvare - krstné meno ako jedno písmeno a priezvisko.
Z ostatných položiek je potrebné upraviť ešte nastavenia v menu Environment. Tu
zadáte cestu vo vašom počítači, kde máte uložený program Astrometrica, aby počítač
pri práci dokázal nájsť cestu k údajom. Takto upravený cfg súbor uložte a v tejto
forme ho používajte.
Po nastavení parametrov načítaje trojicu snímkov - cez menu
File - Load images.
Nájdite uložené snímky, ktoré ste získali z databázy a kliknite na ne.
Pri každom otvorení snímku
sa objaví okienko, na zapísanie dátumu a času získania daného záberu.
Čas, ktorý sa tu uvádza je stred a nie začiatok snímania!
V zozname archívnych snímkov vytvorených programom SkyMorph je to údaj uvedeny
v stĺpci Time!
Data reduction
Po načítaní záberov je potrebné porovnať zobrazené hviezdne pole s katalógom hviezd.
V tomto kroku Astrometrica obrazne povedané nastaví na prezerané CCD snímky šablónu
pre rektascenziu a deklináciu, program vytvorí pre trojicu skúmaných záberov tzv.
referenčné hviezdy. Tento krok je dôležitý - jedine ak budete mať presné
nastavenie voči hviezdnemu katalógu, môžu byť zmerané pozície presné. A to je predsa v
tomto prípade najdôležitejšie.
V druhom stlpci menu Astronomy kliknete na voľbu
Data reduction, alebo využite
skrátenú cestu stlačením kláves
CTRL+A a
následne sa Vám otvorí okno, kde musíte vpísať koordináty (RA a Dec) prezeraných CCD záberov.
V zozname archívnych snímkov to je údaj uvádzaný v stĺpci
Predicted Object Position.
Do tabuľky vpíšte súradnice prvého snímku a stlačte OK. Program Astrometrica sa pustí
do porovnávania hviezd na CCD záberoch s katalógom hviezd. V prídade, že ste uviedli
nesprávne koordináty, Astrometrica buď nenájde zodpovedajúce referenčné hviezdy, alebo nastaví zlé. V tabuľke Data
Reductions Results si všímajte kolónku Fit order. Ak tam pri jednotlivých záberoch
bude 1 či 2 nie je to v poriadku.
Pri správnom a presnom nastavení musí byť Fit Order 3!
Niekedy môžu byť zadané koordináty posunuté a program referenčné hviezdy nedokáže
nastaviť. Vtedy sa objaví upozornenie Reference Star Match Error.
Ak si v tejto tabuľke
zvolíte prvú možnosť - Manual Rreference Star Match, mechanickým posunutím hviezdneho
poľa sa dostanete k správnym referenčným hviezdam. Najprv by som ale doporučoval
pri tejto chybe využiť v poradí druhú voľbu - Automatic Reference Star Match using.
Jedine ak tento krok nepomôže, až potom by ste to mali skúsiť nastaviť manuálne. Tretiu
voľbu, teda aktuálne (a nepresné nastavenie) referečných hviezd neodporúčam.
Budete mať nepresné koordináty referenčných hviezd a samozrejme nepresné budú aj vaše merania ...
V momente keď Vám Astrometrica nastaví referenčné hviezdy a objaví sa tabuľka
Data Reduction Result, v ktorej bude Fit Order = 3,
môžete túto tabuľku zavrieť a
pustiť sa do samotného hľadania.
Následne stačí ísť a kliknúť myšou na ľubovoľný
objekt a na monitore sa Vám objaví tabuľka Object Verification, kde budú uvedené
presné súradnice zvoleného telesa.
Prezeranie snímkov
V programe Astrometrica si z ponuky menu v hornom riadku zvoľte voľbu
Tools a kliknite na
Blink Images, alebo využite skrátenú cestu stlačením kláves
CTRL+B.
Rýchlosť akou sa Vám budú jednotlivé obrázky ukazovať môžete nastaviť v rozsahu
1-10. Samotným prezeraním zistíte aká rýchlosť Vám vyhovuje najviac, aby ste
pohybujúce sa objekty na hviezdnom pozadí najľahšie zbadali. V druhom riadku menu si nájdete voľbu
Blink Frequency a kliknutím na šípku
smerom hore alebo dole si zvolíte konkrétnu rýchlosť prezerania. Po nastavení
optimálnej rýchlosti sledujte pohybujúce sa objekty oproti nemenným okolitým hviezdam.
Astrometrica má aj voľbu na automatickú kontrolu
pohybujúcich sa objektov(6. ikonka v menu - Moving Object Detection), ale nerobte to!
Spoliehajte sa na svoje oči. Spočiatku nebude jednoduché identifikovať pohyb,
ale časom sa do toho dostanete.
Automat je z tohto pohľadu až taký "dokonalý", že na obrázku, kde je len niekoľko
pohybujúcich sa objektov on "dokáže" nájsť desiatky ...
Na tomto obrázku sú dve planétky. Našli ste ich?
Po nájdení pohybujúceho sa telesa zmeriate jeho pozíciu na všetkých troch záberoch.
Po kliknutí myšou na nájdený objekt pri prvom zábere bude od Vás počítač očakávať
jeho označenie - ten vpíšete do prázdneho okienka na spodku tabuľky a kliknete ba okienko Accept.
Uveďte 6-miestny kód a ten potom používajte. Ja pracujem s označením krtxxx,
pričom posledné tri pozície v označení sú vlastne poradovým číslom konkrétneho
objektu ktorý práve meriam. Takto prezrite celú snímku a vyznačte všetky pohybujúce
sa telesá. Koordináty zmeraných objektov sa Vám uložia v samostatnom súbore MPCReport.
Ten nájdete napr. cez menu v prvom stĺpci Files voľbou View MPC Report File.
Na ilustračnej snímke vidíte MPCReport s nameranými pozíciami objektu krt214.
V ďaľšom kroku budete zisťovať, či zmeraný objekt je nové, alebo už známe teleso.
Na tento účel využívam stránku ASTPLOT, on-line službu Lowellovho observatória,
kde po zadaní súradníc, Vám program zobrazí hviezdne pole zadanej pozície a
vyznačí polohy všetkých asteroidov i komét v okolí. Z MPCReport vpíšete koordináty
skúmaného objektu do políčok v programe ASTPLOT a ten Vám vytvorí mapku.
Ak na takto vypracovanej mapke bude na zmeranej pozícii zobrazená planétka,
určili ste polohu už známeho objektu.
Ak v strede mapky nie je nič (tam sa totiž zobrazí objekt podľa Vami zadaných súradníc)
znamená to, že ste zmerali objekt, ktorý by mohol byť nový.
Mapka s pozíciami nášho príkladu krt214 nám ukazuje, že sa jedná pravdepodobne
o doteraz neznáme teleso - stred mapky je prázdny!
Teraz musíte preukázať, že nájdený objekt je reálne teleso a že ste
omylom nepovažovali za planétku niečo, čo neexistuje. Nasleduje najťažšia časť
celej polovačky - nájdenie pozícií z ďaľších dní.
Predtým než začnete hľadať nové pozície, musíte určiť dráhové elementy Vášho objavu.
Na tento účel použite program
Find Orb. Program na základe nameraných
pozícií v Astrometrice vypočíta potrebné elementy dráhy. Po otvorení programu
Find Orb, kliknete na okienko Open a tu načítate súbor MPCReport.txt.
Zobrazia sa Vám všetky objekty, ktoré sa v Astrometrice zmerali, v našom príklade vidíte merania pre objekt krt214.
Teraz kliknete
na kód skúmaného telesa a v hlavnom políčku sa objavia namerané pozície. Program
je nastavený tak, že už pri otvorení vypočíta predbežnú dráhu telesa. Nakoľko zmerané
pozície sú z krátkeho obdobia 30-60 minút, na určenie prvotných elementov
sa používa metóda Vaisala. Takže kliknete na okienko Vaisala a program
vyráta dráhové elementy. Tieto uložte pod rovnakým názvom ako ste
označili skúmaný objekt - napr. krt214.txt - príkazom Save elements.
Ako sa presvedčíte, či sú Vaše merania presné? Na túto kontrolu slúži údaj RMS.
Tzv. stredná odchýlka - RMS error - musí byť číslo menšie než jednotka! Ak Vám
vyjde väčšie číslo, niekde ste spravili chybu.
Buď budete mať nepresne určené referenčné hviezdy, alebo ste považovali za pohybujúci sa objekt
niečo, čo v skutočnosti neexistuje. To môžu byť záblesky kozmických lúčov, elektronický
šum na CCD zábere, či aj hviezda.
Majte na pamäti:planétky sa pohybujú v zmysle
základných fyzikálnych zákonov a v tomto prípade teda priamočiaro a rovnomerne.
Keď ste vypočítali dráhové elementy, vrátite sa do programu SkyMorph a otvoríte
voľbu Moving Target. Tentokrát však do políčka Target nebudete uvádzať označenie
objektu. Ak hľadáte nové teleso, to predsa nemôže byť v databáze ...
Dráhové elementy zo súboru, ktorý ste si pred chvíľkou uložili, budete vpisovať
do prázdnych políčok v časti - Orbital elements. Postupne sem vpíšte
jednotlivé položky vyrátanej dráhy.
Epoch - epocha - je dátum pozorovania v juliánskom tvare
Eccentricity - e - výstrednosť dráhy planétky
Perihelion Distance - q - vzdialenosť planétky v perihéliu - q
Perihelion Date - Perihelion - dátum prechodu perihéliom - opäť v tvare juliánskom
Long. Asc. Node - Node - dĺžka výstupného uzla
Arg. of Perihelion - Peri - argument šírky perihélia
Inclination - Incl. - sklon dráhy planétky k ekliptike
H magnitude - H - absolútna jasnosť planétky
Pozor na označenie desatinného miesta - používa sa bodka! Po zapísaní všetkých
parametrov dráhy odošlete požiadavku. Ak sa vo vrátenom zozname nachádzajú archívne
snímky, na ktorých ste našli prvé pozície "objavu", je to dôkaz, že vaše doterajšie kroky boli
správne! V našom príklade je tomu tak - snímky z 15. seprembra 2002 sú tam!
Na obrázku sú vyznačené červeno. Skontrolujte si nielen dátum, ale i čas záberov - musia byť totožné!
Ak na teraz vytvorenom zozname dané zábery uvedené nie sú, niekde ste sa museli pomýliť ...
Z nového zoznamu budete hľadať snímky, ktoré budú najbližie k vašim prvotným meraniam,
pred a po danom dátume. Zamerajte sa na zábery z observatória 644 a samozrejme sledujte i jasnosť objektu.
Zvoľte si trojicu snímkov, ktorá je časovo najbližšie k prvým
pozorovaniam. Pozor však na to, aby ste si
vyberali správnu trojicu obrázkov. Na zozname v našom príklade sú uvedené ďaľšie
pozorovania "objavu" z 29. augusta 2002. Je ich 6, dva triplety. To ktoré tri vlastne patria k
sebe zistíte z údajov v dvoch stĺpcoch Observation center. Tu sa uvádzajú koordináty
stredu snímkok, nepomýľte si ich s vyrátanými pozíciami hľadaného telesa! Správna
trojica je na obrázku vyznačená modrým.
Zvolenú trojicu snímkov vyznačte v okienkach nachádzajúcich sa úplne na ľavej strane
zoznamu a stiahnite si dané zábery z archívu do Vášho počítača. Teraz si vyžiadate
mapku v ASTPLOT-e, tentokrát za účelom identifikácie známych
planétok v okolí pozície, kde by malo byť vami hľadané teleso. V našom príklade
sa v strede mapky nenachádza žiadne teleso a to je dobré znamenie.
Následne už známym postupom určite referenčné hviezdy pre novú trojicu záberov v
Astrometrice. Potom na snímkach hľadajte pohybujúci sa objekt v okolí pozície,
ktorej súradnice Vám vypočítal SkyMorph a sú uvedené v stĺpcoch Predicted Object
Position vráteného zoznamu.
Známe planétky ľahko vylúčite na základe mapky, kde sú uvedené i súradnice jednotlivých
známych asteroidov. Hľadaný objekt by mal byť približne takej jasnosti,ako to uvádza údaj v zozname
SkyMorph, určite nie o 1-2 magnitúdy menej či viac. Smer a rýchlosť pohybu planétky
by mali byť podobné ako na objavovej snímke. Ak je v v okolí vyrátanej polohy viac
"neznámych" telies, postupne ich všetky zmerajte. Objekt ktorý hľadáte sa sám
prezradí následne pri prepočte nových elementov z MPCReport.
Pozor! Zase musíte zadať to isté označenie objektu, aké ste použili prvýkrát.
V prípade, že v okolí bude viacero "kandidátov", zvoľte si to teleso, ktoré
je najbližšie k vyrátanej polohe a najviac sa podobá smerom pohybu a jasnosťou
na objekt z prvej noci. Označte ho kódom "krt214". Tie ďaľšie
musíte vyznačiť iným kódom, aby ste sa pri rátaní dráhy vedeli v meraniach zorientovať.
Označte ich povedzme ako krt214a, krt214b, ... Teraz vyrátate nové elementy z
dvoch pozorovaných dní. Ak ste nenašli na prvýkrát to správne
teleso, premenujte v MPCReporte nasledujúci objekt krt214a na krt214 a výpočet vo Find Orb opakujte.
Postupujte takto dovtedy kým nájdete hľadaný objekt.
Predpokladajme, že ste správny objekt identifikovali a teda máte pozície "objavu" z
dvoch nocí. Prejdete do programu Find Orb, načítate aktuálny MPCReport
a v okienku sa zobrazia pozície na 6 riadkoch. Vyznačte v časti Perturbers všetky
objekty a tentokrát na určenie dráhy
odkliknite voľbu Auto Solve. Program vyráta nové elementy. Ak sa jedná o to isté
teleso z oboch nocí, odchýlka vo výpočtoch tzv. "RMS error" by sa mala oproti
prvému výpočtu dráhy zmeniť len nepatrne - klesnúť, prípadne o máličko narásť.
Ak pôjde o podstatný nárast RMS, objekt z druhej noci nie je totožný s
objektom z prvého merania. Hodnota RMS nad 0,8 už signalizuje že zrejme ide o
dve rôzne telesá. V takomto prípade ste asi našli pozície ďaľšieho nekatalogizovaného objektu...
Po dokončení hľadania aktuálneho objavu sa môžete pustiť do hľadania pozícií pre toto neznáme teleso.
Ak je RMS blízke hodnote z prvého výpočtu, našli ste objekt z ďaľšej noci!
Uložte si nové elementy a vráťte sa znova do programu SkyMorph.
Opakovaním už známych krokov, zadaním nových dráhových elementov do programu SkyMorph Vám program vytvorí
nový zoznam s presnejšími údajmi. Zvoľte si ďaľšiu trojicu snímkov, ktoré prezriete
v Astrometrice. Aj keď sa na prvom vyrátanom zozname nášho príkladu nachádzajú
i zábery z ďaľších dní zo stanice na Mt. Palomare (644)- teda
okrem 29. 8.2002 aj z 20. 8.2002, radšej hľadajte ďaľšie pozície zo
zoznamu vyrátaného na základe dvojdňových meraní. Ak totiž máte elementy z dvoch nocí,
tie sú presnejšie a teda i takto určené pozície planétky budú presnejšie.
Takto pokračujete dovtedy kým nájdete a zmeriate pozície objektu na všetkých dostupných
snímkach. Čím viac pozorovaní sa Vám podarí nájsť, tým presnejšie budú elementy
a teda aj vyrátavané pozície na archívnych snímkach. Keď ste prezreli všetky
dostupné snímky, je čas na nahlásenie Vášho objavu do Strediska malých planétok
(Minor Planet center, MPC).
Na to, aby MPC zaevidoval Vaše pozorovania do katalógu ako novú planétku,
potrebujete zaslať pozície objektu minimálne z dvoch dní, ideálne sú dni tri. Tu sa myslí
pozorovanie z troch rôznych dní a nie tri za sebou idúce dni, hoci aj také pozorovanie
je dobré. Objekty
nájdené len z dvoch nocí môžete síce tiež poslať, dokonca môžete
získať predbežné katalógové číslo (designáciu) pre takýto objav. Ak sa však v archíve MPC špeciálny softvér
nájde k novému objavu ďaľšie pozorovania od iného
pozorovateľa a ten pozoroval dané teleso počas 3 nocí, kredit za objav stratíte a
získa ho pozorovateľ s dlhším časovým obdobím.
Pozor na formát zasielaného e-mailu. Astrometrica Vám, za predpokladu správne uvedených
identifikačných údajov v konfiguračnom súbore, tieto premietne i do spracovanej e-mailovej správy.
Po odoslaní mailu do MPC, obratom
obdržíte potvrdenie prijatia vašich údajov tzv. Acknowledgment, ktorý bude informovať koľko
pozorovaní ste zaslali. Pre bezchybné zaslanie e-mailu si najprv dôkladne preštudujte
rady Minor Planet Centra pre záujemcov o astrometriu, link uvádzam na konci návodu.
Zvyčajne do 24 hodín obdržíte z MPC odpoveď s informáciou o zaslanom objekte.
Ak sa jedná o nové teleso, dostanete správu Designation, kde sa uvádza
predbežné označenie planétky. Tento mail oznamuje, že objekt ktorý som zaslal do MPC
pod označením KRT118 dostalo predbežné pomenovanie K02QD5E(skrátená podoba), alebo
v krajšej podobe 2002 QE135.
Ak z MPC príde mail podobný tomuto, znamená to toľko, že ste našli predobjavové pozície
známeho objektu...
Znak ľavej zátvorky pred označením planétky označuje pozorovanie už evidovaného asteroidu.
Pozorovania, ktoré som zaslal do MPC ako KRT090 boli pozície asteroidu 2002 TZ329.
Jeho doterajšia dráha, bola taká nepresná, že na mapke ASTPLOT-u sa neukázala na pozícii,
kde som ju v skutočnosti zmeral. V tomto prípade som len predĺžil pozorovací oblúk už
objaveného telesa a spresnil jeho dráhové elementy.
V nasledujúcih dňoch sa informácia o objave vašej planétky publikuje v
Daily Orbit
Update(DOU) na internetovej stránke MPC. Uvádzaný príklad, teda asteroid 2002 QE135
je v DOU uvedený medzi novými jednoopozičnými objektami aj s elementami dráhy.
Následne sa nový asteroid dopĺňa do katalógu planétok
a vy si to môžete skontrolovať údaje o vašom objave na stránke
Minor Planet & Comet Ephemeris Service.
Tu do okienka uvediete označenie planétky, o ktorej
chcete získať informácie. Trocha nižšie zaznačíte voľbu MPC-8 line a ešte okienko Show residuals blocks,
aby Vám okrem dráhových elementov ukázal všetky pozorovania objektu evidované v MPC.
Po kliknutí na okienko Get ephemeris/HTML page Vám systém zobrazí požadované informácie.
Týmto spôsobom môžete sledovať osud planétky ako pribúdajú nové pozorovania
a ako sa spresňujú jej dráhové elementy.
Tu sa v podstate končí proces samotného "objavu" a nastupuje obdobie následného
pozorovania. Od identifikácie nového asteroidu až po jeho pomenovanie je dlhý
proces trvajúci spravidla niekoľko rokov. Pre Vás ako objaviteľa, pokiaľ nemáte
prístup k dostatočne výkonnému ďalekohľadu s veľkoplošnou CCD kamerou, týmto práca
končí. Ďalšie pozorovania a spresňovanie dráhy planétky vykonajú už profesionáli.
K pomenovaniu planétky je však ešte veľmi dlhá cesta.
Na začiatku som uviedol, že práca s archívom sa zdá komplikovaná,
ak ste sa dopracovali až sem, zrejme budete mať i v tomto momente rovnaký názor.
Keď si však jednotlivé kroky osvojíte, pôjde to celkom rýchlo!
Minimálny čas, za ktorý sa mi podarilo nájsť novú planétku bol okolo polhodiny,
zvyčajne to však trvá dlhšie. Niekedy sa nepodarí nájsť pozície z ďaľších
nocí. Smola je v tom, že v archíve nie sú ďaľšie snímky, kde by sa planétka mohla nachádzať.
Už by ste ju inak zrejme dokázali nájsť.... Nezostáva nič iné len takýto "skoro" objav
odložiť ad acta a pokračovať v hľadaní ďaľšieho asteroidu.
Prehľadávanie archívnych snímkov je pre mňa zábavou a potešením, najmä keď
pribúdajú nové planétky. Podobne je radosť sledovať ako pribúdajú k objaveným
asteroidom nové pozorovania a spresňujú sa ich dráhy. No a každý mesiac je vzrušujúce
čakať, či niektoré z planétok dostane definitívne poradové číslo ...
Postup prezerania archívnych snímkov je opísaný v trocha inej forme v článku "Polovačka na
asteroidy cez internet". Článok bol publikovaný v časopise KOZMOS č. 1/2007, str. 38-39
Uvádzam to síce na záver tohto návodu, ale prv než sa pustíte s elánom do práce, mali by ste si
ešte mali preštudovať stránku IAU venovanú astrometrii:
"Guide to Minor Body Astrometry".
No a tým, ktorým nerobí problém angličtina, možno pomôže i popis práce s archívom SkyMorph
od holandského astronóma amatéra, Marca Langbroeka:
Guide to using SkyMorph
Ak Vás pomerne zložitý postup práce neodradil a trúfate si sami vyskúšať
"lov na planétky" rád Vám pomôžem. V prípade že počas hľadania sa dopracujete
k problémom a neviete ako ďalej, kľudne ma kontaktujte, pokúsim sa poradiť --->>> tu!
Prajem dobrú zábavu pri práci a úspešný lov ...
Objavy z NEAT archívu podrobne:155Trójania:3 Asteroidy hlavného pásu:152Definitívne číslo:76 Viacnásobná opozícia:52 Jedna opozícia:25 Dvojdňový oblúk:2