|
Svet komét
České a slovenské objavy komét
Ľubor Kresák
 prof. RNDr. Ľubor Kresák, DrSc., (1927-1994) bol prvý slovenský profesor astronómie. Venoval sa výskumu medziplanetárnej hmoty.
Ľubor Kresák sa narodil 23. augusta 1927 v Topoľčanoch. O astronómiu sa začal zaujímať už ako študent strednej školy. V roku 1946 mal to šťastie byť pri pozorovaní meteorického roja drakoníd na Skalnatom Plese v spoločnosti Antonína Bečvářa. Snáď tento zážitok ovplyvnil jeho celoživotný záujem o výskum medziplanetárnej hmoty od meteorov až po kométy. Študoval astronómiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe, kde v roku 1951 získal titul RNDr. doktorskou prácou "Štruktúra, hmotnosť a vek meteorického roja Halleyho kométy".
Po ukončení štúdií začal pracovať na observatóriu na Skalnatom Plese. Krátko po príchode na nové pracovisko v apríli 1951 objavil kométu a pripojil sa tak k ďaľším vizuálnym objaviteľom komét zo Skalnatého Plesa. Krátko po jej objave z vypočítanej dráhy preukázal, že sa jedná o identické teleso s kométami Tuttle a Giacobini, ktoré sa však obe stratili po objave a v ďaľších návratoch do príslnia neboli pozorované. Dnes je táto kométa známa ako Tuttle-Giacobini-Kresák V roku 1954 pridal svoj druhý objav kométy Kresák-Peltier. Počas svojho pôsobenia vo Vysokých Tatrách sa venoval najmä výskumu komét, pozorovaniu meteorov a asteroidov. V tomto období začína i jeho pedagogická kariéra - v rokoch 1952 až 1955 prednáša astronómiu na VŠP v Prešove.
V roku 1955 odchádza zo Skalnatého Plesa do Bratislavy na Astronomický ústav SAV, kde sa naďalej venuje výskumu medziplanetárnej hmoty. Pokračuje i v pedagogickej činnosti a prednáša na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom takmer 200 vedeckých prác, z ktorých k najznámejším patria práce o vývoji komét, ako i hypotéza o pôvode Tungzuského meteroru. Vďaka svojim teroretickým prácam postupne stúpal na akademickom rebríčku a v januári 1993 získal titul profesora astronómie.
Už v roku 1952 bol prijatý za člena Medzinárodnej astronomickej únie (International Astronomical Union, IAU). Dlhé roky veľmi aktívne pôsobil v únii a zastával tu viaceré významné funkcie, okrem iného v rokoch 1979-1985 bol viceprezidentom IAU.
Popri medzinárodných aktivitách, vedeckom výskume a publikačnej činnosti, stíhal vychovávať aj ďaľšie generácie astronómov. Okrem prednášania robil konzultanta diplomových ako aj doktorantských prác. Študenti si cenili jeho priateľský prístup a jeho umenie motivovať a usmerňovať.
Foto: M.Tichý
zľava doprava: M. Kresáková, B. Marsden, J. Tichá a Ľ. Kresák
Spolu s manželkou Margitou (tiež astronómkou) majú dcéru Katarínu. Manželia Kresákoví patria do málo početnej skupiny manželských párov na svete, kde obaja partneri objavili novú kométu: Ľ. Kresák a M. Kresáková (Vozárová), A. Mrkos a Ľ. Pajdušáková, G. Šajn a P. Šajnová.
Ľubor Kresák mal skvelú pamäť, nepotreboval žiadny katalóg pozorovaných komét, všetky údaje o návratoch komét mal archivované v hlave. Zomrel nečakane 20. januára 1994 v Bratislave.
Asteroid 1942 AB objavený K. Reinmuthom 14. januára 1942 v Heidelbergu bol pomenovaný na jeho počesť (1849) Kresák.
|
(1849) Kresák = 1942 AB
Objavená 14. januára 1942 K. Reinmuthom v Heidelbergu. Pomenovaná na pamiatku Ľubora Kresáka (1927-1994), astronóma Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Bol známy svojimi teoretickými prácami o meteroroch a o otázke vzťahu medzi kométami a planétkami, bol tiež pozorovateľ na observatóriu na Skalnatom Plese, kde v roku 1951 znovuobjavil krátkoperiodickú kométu dnes známu ako Tuttle-Giacobini-Kresák. Bol prezidentom IAU, komisie 20 v rokoch 1973-1976.
|
Zoznam komét objavených Ľ. Kresákom
|
Kométa
|
Označenie
|
Dátum objavu
|
Vizuálna
jasnosť
|
Pôvodné
označenie
|
|
Tuttle-Giacobini-Kresák
|
41 P
|
24. apríla 1951
|
10 mag.
|
1951 d
|
|
Kresák-Peltier
|
C/1954 M2
|
26. júna 1954
|
10 magn.
|
1954 d
|
|
časopis Kozmos 2/1994, p. 3
